Dátum narodenia: 18/02/1967

Kluby: Vicenza (1982 – 1985), Fiorentina (1985 – 1990), Juventus (1990 – 1995), AC Miláno (1995 – 1997), Bologna (1997 – 1998), Inter Miláno (1998 – 2000), Brescia (2000 – 2004)

 

Úspechy: 1993 – Zlatá lopta France Football – Najlepší európsky futbalista roka, 1993 – Najlepší futbalista sveta podľa FIFA, 1995 – Majster Talianska s Juventusom, 1996 – Majster Talianska s AC Miláno, 1995 – Víťaz Talianskeho pohára s Juventusom, 1993 – Víťaz Pohára UEFA s Juventusom Turín,  1994 – finalista MS vo futbale v USA s Talianskom, 1990 – 3.miesto na MS vo futbale na domácich MS v Taliansku

Štatistiky: Kluby - 488 zápasov - 221 gólov, Reprezentácia - 56 zápasov - 27 gólov

 

Božský vrkoč - Najlepší Taliansky futbalista modernej éry

 

Roberto Baggio je považovaný za jedného z najlepších hráčov Talianskej histórie. Slávny taliansky športový novinár Gianni Brera, ktorý videl hrať naživo 2 veľké legendy Giuseppe Meazzu a Gianniho Riveru, povedal, že Baggio bol najlepším talianskym hráčom akého kedy videl. Baggio to je tiež symbol Talianskeho národného mužstva Squadra Azzura. Bol známy nielen strieľaním gólov, ale aj pripravovaním nádherných akcií pre spoluhráčov. Baggio bol playmaker, univerzál schopný hrať na oboch krídlach ako aj v strede. Neskôr hrával na pozícii útočného záložníka. Bol takisto špecialistom na priame a pokutové kopy. Hoci bol od prírody pravák, používal obe nohy. Pri driblingu dokonca vždy začínal s ľavou nohou. Napriek jeho úspechu, schopnostiam a talentu jeho kariéra bola prepletená množstvom zranení . Hoci nevynikal veľkou fyzickou pripravenosťou, bol zbožňovaný pre svoju rýchlosť, timing a schopnosť obísť súpera. Bol slávny pre svoju predstavivosť, kreativitu, technické schopnosti, prihrávky, súboje 1:1 a zakončenie.

Príbeh začína

Roberto Baggio sa narodil 18.2.1967 v meste Caldogno na severe Talianska. Pochádza z početnej rodiny, má 7 súrodencov. S futbalom začal vo svojom rodnom meste a hral tam 9 rokov. Potom, čo strelil v jednom zápase 6 gólov si ho všimol skaut Antonio Mora a posunul ho do Vicenzi.

Začiatok profesionálnej kariéry - Vicenza

Baggio začal svoju profesionálnu futbalovú kariéru v roku 1982 vo Vicenze vo veku 15 rokov. Práve v tomto roku Vicenza vyhrala Seriu C (3.liga) a posunula sa do Serie B. Počas pôsobenia vo Vicenze utrpel mladý Roberto prvé vážne zranenie ľavého kolena. Po operácii a rekonvalescencii koleno opäť nevydržalo tréningovú záťaž a zranenie sa opäť obnovilo. Ďalšia operácia si vyžiadala 220 stehov.

AC Fiorentina

V roku 1985 sa Baggio presťahoval do Fiorentiny, kde si ho fanúšikovia okamžite obľúbili. Vo svojej premiérovej sezóne medzi talianskou elitou pomohol tímu k 5.miestu v lige a k účasti v semifinále pohára. Na svoj prvý ligový gól čakal do mája 1987, kedy ho vsietil z priameho kopu do siete Maradonovho Neapola. Bolo to v zápase, ktorý znamenal prvý majstrovský titul pre Neapol v histórii.

 

V nasledujúcej sezóne sa 9 gólmi podieľal na postupe Fiorentiny až do štvrťfinále Talianskeho pohára a 15 gólmi prispel k 7.miestu v lige. Fiorentine pomohol k účasti v Pohári UEFA, keď skóroval v play-off zápase proti AS Rím. O rok neskôr doviedol Fiorentinu do finále Pohára UEFA, kde jeho tím nestačil na Juventus Turín. Zároveň sa v sezóne 1989-1990 stal druhým najlepším strelcom Serie A, keď ho prekonal iba Marco Van Basten z AC Milána.

Juventus Turín

Baggio bol v lete roku 1990 tesne pred MS vo futbale predaný aj napriek veľkým protestom fanúšikov Fiorentiny do Juventusu Turín za 10 mil. €. V tej dobe to bola rekordná čiastka za prestup hráča vo svetovom futbale. V klube zdedil číslo 10. Prestup vyvolal vo Florencii také nepokoje, že bolo v uliciach zranených približne 50 ľudí.  Baggio komentoval prestup slovami: „Bol som donútený akceptovať prestup“.  V prvom zápase za Juventus proti Fiorentine na jeseň 1990 odmietol kopať pokutový kop a keď bol vystriedaný, vytiahol šál Fiorentiny a pred fanúšikmi tohto klubu ho pobozkal.  Na záver dodal: „Hlboko v srdci zostanem navždy fialový“.

V prvej sezóne za Juventus skóroval 14krát a pridal 12 asistencií, ale napriek tomu bolo konečné 7.miesto v lige veľkým sklamaním. Čiastočnou náplasťou na nevydarenú sezónu klubu bola jeho účasť v semifinále PVP (Pohára víťazov pohárov). Baggio bol najlepším strelcom tejto súťaže.  Juventus stroskotal v semifinále na Cruyffovej Barcelone. Po neuspokojivej sezóne sa stal novým kormidelníkom Juventusu po Luigi Maifredim skúsený Giovanni Trapattoni.

Vo svojej druhej sezóne za Juventus vsietil Roberto 18 gólov a pridal 8 asistencií a bol 2.najlepším strelcom ligy za Van Bastenom.  V lige skončil Juve na 2.mieste za AC Miláno a dostal sa až do finále Talianskeho pohára, kde nestačil aj napriek Baggiovmu gólu Parme.

V sezóne 1992-1993 sa stal Roberto kapitánom Juve a vyhral s ním svoju jedinú európsku trofej Pohár UEFA. Vo finálovom dvojzápase s Borussiou Dortmund skóroval dvakrát a raz asistoval.

Konečné 4.miesto v lige však bolo sklamaním, lebo ambiciózny tím opäť nestačil na najlepších.

Baggio však za parádne góly a skvelé výkony dosiahol na konci roka 1993 na najväčšiu individuálnu trofej. Získal Zlatú loptu France Football pre najlepšieho európskeho hráča roka a FIFA ho vyhlásila za najlepšieho svetového hráča roka.

Video z jeho super gólu proti AC Miláno v sezóne 1992-1993.

 

V sezóne 1993-1994 dosiahol Juventus na 2.miesto v lige, keď nestačil iba na hviezdne AC Miláno. Baggio bol opäť oporou, keď skóroval 17krát. Po sezóne došlo k výmene trénerov. Trapattoniho vystriedal Marcello Lippi. Vo svojej poslednej sezóne v Juventuse v roku 1994-1995 vynechal Baggio takmer 5 mesiacov kvôli zranenému kolenu, ale aj tak prispel dôležitými gólmi k vytúženému klubovému i osobnému Talianskemu titulu a získal aj výhru v Talianskom pohári. Juventus taktiež dokráčal do finále Pohára UEFA, kde však nestačil na Parmu.

AC Miláno

V lete 1995 sa vedenie Juventusu rozhodlo Baggia predať a dať šancu mladším hráčom a vychádzajúcej hviezde Del Pierovi. Baggia kúpil konkurent AC Miláno, čo vyvolalo u klubových fanúšikov nepokoje. Baggio 10 gólmi pomohol Milánu získať Scudetto . V sezóne 1996-1997 si tak Roberto konečne zahral v Lige Majstrov. Vsietil síce prvý gól v súťaži, ale účinkovanie AC skončilo sklamaním, keď tím nepostúpil zo skupinovej fázy. 

Bologna

V nasledujúcej sezóne Baggio stratil pevnú pozíciu v tíme pod Cappellom a v roku 1997 prestúpil do Bologne. Tam jeho kariéra ožila a v Serii A dosiahol s 22 gólmi svoj osobný rekord, čo mu zabezpečilo účasť na MS 1998 vo Francúzsku.

Inter Miláno

Po MS 1998 prestúpil Baggio do Interu, kde však nedostával toľko priestoru na ihrisku ako predtým. Napriek tomu pomohol Interu v sezóne 1998-1999 až do štvrťfinále v Lige Majstrov, kde Inter nestačil na neskoršieho víťaza Manchester United.

Po príchode trénera Lippiho do Interu dostával stále menej príležitostí a tak sa nedostal do Talianskej reprezentácie na EURO 2000.

Brescia

V snahe vrátiť sa do reprezentácie pre MS 2002 sa Roberto rozhodol prestúpiť do Brescie. Hlavným cieľom klubu bol záchrana a aj vďaka 10 gólom a 10 asistenciám Baggia z toho bolo krásne 7.miesto a účasť v Intertoto Cupe. Baggiove výkony si všimli aj odborníci a v ankete o Zlatú loptu skončil na 25.mieste. V ďalšej sezóne skóroval 8 gólov v prvých 9 zápasoch, ale potom nasledovalo ďalšie zranenie ľavého kolena. Roberto sa vrátil na trávnik už 76 dní po zranení. Hneď v prvom zápase proti Fiorentine skóroval dvakrát a prvý gól vsietil nožničkami ľavou nohou. V posledných 2 sezónach vsietil ďalších 24 gólov a stal sa žijúcou legendou Brescie. Na jeho počesť bolo číslo 10 po jeho ukončení kariéry vyradené zo zostavy. Rozlúčkovým zápasom Baggia bol duel na San Sire 16.5.2004.

 

Reprezentácia

Taliansko 1990

Roberto Baggio patril k najlepším hráčom 90.rokov a možno bol vôbec najlepším hráčom MS vo futbale v tejto dekáde. Svoju prvú účasť na MS zaznamenal na domácom šampionáte v roku 1990. Do hry často naskakoval ako striedajúci hráč, ale napriek tomu vsietil 2 góly vrátane gólu  turnaja proti Československu.  Tento gól neskôr zvolili za 7.najkrajší gól v histórii MS vo futbale. Taliani nakoniec aj vďaka Baggiovi skončili na 3.mieste.

 

USA 1994

MS 1994 boli vrcholom futbalovej kariéry Roberta Baggia. Prišiel na šampionát s titulom najlepšieho hráča sveta, ale po úvodnej prehre s Írskom 0:1 bol kritizovaný. V druhom zápase proti Nórsku predviedol Baggio v úvode niekoľko krásnych akcií, ale po vylúčení brankára Pagliuccu ho tréner Sacchi vystriedal za náhradného gólmana Marchegianiho. Taliani zápas v oslabení zvládli a gólom Dina Baggia vyhrali 1:0. Ani posledný zápas v skupine proti Mexiku neznamenal zlepšenie vo výkone a remíza 1:1 len tak tak stačila Talianom na postup. Osemfinálový súboj proti Nigérii bol pre Taliansko utrpením. Ešte 2 minúty pred koncom prehrávalo 0:1 a hralo bez vylúčeného Zolu a potom to prišlo. Baggio vsietil svoj prvý gól na turnaji a poslal zápas do predĺženia. V ňom gólom z penalty rozhodol o postupe Talianska do štvrťfinále.

Vo štvrťfinále proti Španielsku rozhodol gólom 3 minúty pred koncom za stavu 1:1 o postupe svojho tímu do semifinále.

 

Semifinálové 2 góly proti Bulharsku boli nádherným stelesnením Baggiovho štýlu hry.

Finálové stretnutie proti Brazílii vstúpilo do finálovej histórie ako prvé finále, v ktorom sa rozhodlo cez penaltový rozstrel. A práve v tom najočakávanejšom momente futbalovej kariéry sa Baggio pomýlil a daroval titul Brazílii. Napriek tomu sa zaradil k nezabudnuteľným hviezdam turnaja a aj vďaka tomuto predstaveniu ho FIFA zaradila v roku 2002 do najlepšej jedenástky MS vo futbale všetkých čias.

 

Francúzsko 1998

Baggio si zahral aj na treťom svetovom šampionáte vo Francúzsku. Tréner Cesare Maldini ho postavil do útoku hneď v úvodnom zápase proti Chile. Roberto asistoval na vedúci gól Vierimu a potom v 85.minúte vyrovnal z penalty na konečných 2:2.

 

V zápase proti Kamerunu 3:0 prispel jednou asistenciou na gól Dinovi Baggiovi a proti Rakúsku 2:1 skóroval svoj posledný gól na svetových šampionátoch.

 

V osemfinálovom zápase proti Nórsku 1:0 už sedel na lavičke, lebo na jeho mieste hral uzdravený Del Piero. Vo štvrťfinálovom zápase proti domácemu Francúzsku začal Baggio opäť na lavičke, ale v 2.polčase zasiahol do hry. V predĺžení za stavu 0:0 sa dostal do veľkej šance a jeho voleju chýbali iba centimetre. Nasledoval penaltový rozstrel, ktorý opäť ukončil túžbu Talianska po titule. Už tretíkrát v rade. Bola to Baggiova rozlúčka s veľkou reprezentačnou scénou. MS sa rozlúčili s jednou z najvýraznejších osobností futbalovej histórie.

 

Známe výroky

"It affected me for years. It is the worst moment of my career. I still dream about it. If I could erase a moment, it would be that one."

"I have lost three World Cups, all on penalties ... If you'll allow me this, it really gets on my nerves."

"The Failings of yesterday are the learnings of tomorrow"

 

Zdroje: wikipedia, youtube