Záverečný zápas D-skupiny zviedol v priamom boji o postup do osemfinále dvoch majstrov sveta - Uruguaj a Taliansko. Talianom stačila vzhľadom na lepšie skóre k postupu aj remíza.
Kostarika si už pred týmto zápasom zabezpečila postup do osemfinále po dvoch výhrach nad Uruguajom a Talianskom. Naopak pre Anglicko to bola labutia pieseň. Anglicko nepostúpilo zo základnej skupiny na MS po prvýkrát od roku 1950.
V obojstranne dôležitom zápase sa hral ofenzívny futbal. Uruguaj nastúpil v zostave aj s uzdraveným Suarezom. Za prvú šancu zápasu možno považovať priamy kop v podaní Rooneyho, ktorý len tesne minul spojnicu brány.
Kostarika šokovala ďalšieho veľkého favorita turnaja. Po Uruguaji zaskočila aj štvornásobných majstrov sveta. Svojmu šťastiu išla Kostarika naproti od začiatku a pripísala si na konto najväčšie víťazstvo vo svojej histórii.
Zápas začal opatrne z obidvoch strán, pričom Angličania sa spoliehali na zabezpečenú obranu a systém protiútokov. Tie im zo začiatku vďaka rýchlosti hráčov ako Sterling, Wellbeck, Sturidge vychádzali, čo vyúsťovalo do nebezpečných striel spoza pokutového územia. Naopak Taliansko sa spoliehalo na kombinačnú hru, kde sa dirigent Pirlo často pri zakladaní útoku sťahoval na úroveň stredných obrancov.
Zápas priniesol prvé veľké prekvapenie na šampionáte na úkor favorita, ktorým bol v tomto zápase jednoznačne juhoamerický celok. Hra Uruguaja nemala v sebe prvky, na aké bol divák zvyknutý pri tomto tíme na MS 2010, resp. neskôr na juhoamerickom šampionáte v roku 2011.
