PhDr.Luděk Bukač - Rozmery emocionálnej inteligencie

: Uverejnené: 22. október 2015

Dnes dokončíme trojtýždenný seriál na tému emocionálna inteligencia v podaní úspešného hokejového trénera z Čiech PhDr. Luďka Bukača. Tréner Bukač hovoril na hokejovej konferencii v Bratislave o 6 rozmeroch emocionálnej inteligencie. V predchádzajúcich častiach sme si už predstavili - identitu, spoluprácu, podporu a sebapresadenie. 1.časť nájdete TU. 2.časť zameranú na podporu a sebapresadenie nájdete TU. V 3.časti sa dozvieme zaujímavosti o nasadení a disciplíne.

Vizitka PhDr. Luďka Bukača v praxi

PhDr. Luděk Bukač je bývalý československý hokejista, neskôr veľmi úspešný tréner a pedagóg. Ako hráč hrával v kluboch Motorlet Praha (1949 - 1958), Spartu Praha (1959 - 1961 a 1963 - 1967) a Duklu Jihlava (1961 - 1963). V hokejovej lige odohral viac ako 330 zápasov a nastrieľal 153 gólov. Za reprezentáciu odohral 30 zápasov a dal 11 gólov.

Po skončení hráčskej kariéry bol mimoriadne úspešný ako hokejový tréner. Pôsobil ako hlavný tréner v kluboch Sparta Praha, VSŽ Košice a Motor České Budějovice. V rokoch 1979 - 1985 bol prvýkrát trénerom reprezentácie ČSR. Do roku 1981 po boku Karla Guta a od roku 1981 ako hlavný kouč. Medzi jeho najväčšie úspechy pri reprezentácii patria bronz na MS 1981, striebro na MS 1982 a 1983, striebro na ZOH v Sarajeve 1984 a zlato na MS 1985 v Prahe. V novodobej histórii pôsobil v rokoch 1994 - 1997 ako hlavný kouč Českej hokejovej reprezentácie. Vrcholom jeho pôsobenia na lavičke českého tímu je zisk titulu MS v roku 1996 vo Viedni. Okrem toho pôsobil 6 rokov aj na lavičke Rakúska a 4 roky na reprezentačnej lavičke Nemecka.

Rozmery emocionálnej inteligencie

Tréner Bukač hovorí o takzvanej emocionálnej inteligencii. A v rámci nej rozoberá 6 rozmerov emocionálnej inteligencie:

1. Identita

2. Spolupráca

3. Podpora

4. Sebapresadenie

5. Nasadenie

6. Disciplína

My si dnes predstavíme posledné dva rozmery emocionálnej inteligencie - nasadenie a disciplínu.

Nasadenie (hardwork)

S týmto doma (v Čechách a na Slovensku) bojujeme. Ide o stav nasadenia. Vydať zo seba maximum. Vyžmýkať sa. Kanadské hokejové súťaže, anglické futbalové súťaže tento hardwork v sebe majú. V týchto krajinách je hardwork automaticky akceptovaný a hráči sú v ňom vychovávaní. Nasadenie má emocionálny rozmer. Je to návyk. Zvyknete si na to a nakoniec zistíte, že je to nutnosť.

Dnes máme toľko dobrých "fanatikov", ktorí jednoducho behajú ako šialení a jogging sa pre nich stal potrebou. Ale je to o tvrdej práci, nie je to zážitok. Nám táto nutnosť chýba a pritom je to prestíž, je to sebarealizácia. Zrazu zistíte, že on to urobil.

Napríklad my sme mali po olympiáde v Lake Placid v roku 1980 problém s národným hokejovým tímom. Mali sme generáciu, ktorá skončila (Hlinka, Martinec a ďalší). Bratia Šťastní emigrovali do Kanady. My sme neboli schopní s Rusmi vyhrať ani jeden zápas. Rusi boli neustále rýchlejší. Preto sme dva roky robili intenzívny korčuliarsky tréning, ale skutočne intenzívny. Doslova na doraz. Všetci hráči makali a pracovali veľmi tvrdo. Všetci hráči to brali ako prestíž. Slabší korčuliari nechceli nikdy poľaviť. Navzájom si merali čas. Potom sa hecovali: "Ja som to vydržal mňa tie nohy nebolia, teba bolia". Zrazu si na to tí hráči navykli. Takže to je strašne dôležité.

Disciplína

Disciplína je otázka prostredia. Kouč si vytvorí prostredie, klub si vytvorí prostredie, reprezentácia si vytvorí prostredie. Zoberte si napríklad mladého hráča, ktorý hráva v Kanade a býva v nejakej rodine. Ak príde domov neskoro, urobí to raz a otec rodiny mu povie takto to nepôjde ideš domov. My musíme vytvoriť prostredie, v ktorom hráč vie, čo si môže dovoliť a čo si nemôže dovoliť. Ak máme nevychovaných hráčov, ako boli hráči z 90 rokov, tak to boli hráči vychovaní z takého prostredia. Peniaze sa nosili v igelitových taškách a hráči boli demoralizovaní atď.

Zoberte si mládežnícky hokej. Ak máme voľný fluktuačný poriadok, ak hráči v priebehu súťaže, malé deti, môžu prechádzať z klubu do klubu, ovplyvňujú neférovosť v súťaži. Samozrejme si na to zvyknú.

Ak tento emocionálny, psychický a intelektový rozmer dostanete do tréningovej práce, keď tam hráči dostanú výchovu cez zážitok, tak na týchto trénerov budú hráči raz spomínať. Zanechá to v nich hlboký cit. My to často podceňujeme a pritom je preukázané, že emocionálny rozmer hrá pri učení veľkú úlohu.