Informácie o klube

Dátum založenia: 29/11/1899

Štadión: Camp Nou

Kapacita: 99 786

Klubové farby: červená, modrá

 

 

 

Úspechy

Ligové tituly: 22x (1928/29, 1944/45, 1947/48, 1948/49, 1951/52, 1952/53, 1958/59, 1959/60, 1973/74, 1984/85, 1990/91, 1991/92, 1992/93, 1993/94, 1997/98, 1998/99, 2004/05, 2005/06, 2008/09, 2009/10, 2010/11, 2012/13)

Španielsky pohár - Copa del Rey: 26x (1909/10, 1911/12, 1912/13, 1919/20, 1921/22, 1924/25, 1925/26, 1927/28, 1941/42, 1950/51, 1951/52, 1952/53, 1956/57, 1958/59, 1962/63, 1967/68, 1970/71, 1977/78, 1980/81, 1982/83, 1987/88, 1989/90, 1996/97, 1997/98, 2008/09, 2011/12)

Liga Majstrov (do roku 1991 PMEZ): 4x (1991/92, 2005/06, 2008/09, 2010/11)

Pohár víťazov pohárov (zanikol v roku 1998): 4x (1978/79, 1981/82, 1988/89, 1996/97)

MS klubov (predtým Interkontinentálny pohár): 2x (2009, 2011)

Európsky superpohár: 4x (1992, 1997, 2009, 2011)

História

 

Vznik klubu a začiatky

FC Barcelona je profesionálny futbalový klub v Katalánsku (oblasť v Španielsku, ktorá sa snaží o osamostatnenie). Práve FC Barcelona je veľkým symbolom Katalánska s takmer 120 ročnou históriou.

Klub bol založený 29.novembra 1899 skupinou anglických, švajčiarskych a katalánskych futbalistov pod vedením Joana Gampera. Klub sa stal symbolom katalánskej kultúry a katalánskej národnosti, a z toho dôvodu pochádza aj motto "Més que un club" (Viac ako klub). 

22.októbra 1899 uverejnil Joan Gamper v novinách Los Deportes inzerát, v ktorom informoval o svojej snahe založiť v Barcelone futbalový klub. 29.novembra 1899 sa na gymnáziu Manuela Soleho uskutočnilo stretnutie 12 nadšencov futbalu. Okrem Joana Gampera prišli na stretnutie aj Josep Llobet, William Parsons, Carles Pujol, Pere Cabot, Otto Kunzle, Otto Maier, Enric Ducal, Bartomeu Terradas, Walter Wild, Luis d´Ossó a John Parsons. Práve títo páni sa dohodli na založení futbalového klubu FC Barcelona.

Svoj prvý zápas odohrala FC Barcelona 8.decembra 1899 na prenajatom štadióne Velodromo de la Bonanova. Súperom bol tím zložený z angličanov žijúcich v Barcelone. FC Barcelona prehrala 0:1. Keďže v tej dobe ešte neexistovala Španielska liga, tak klub pôsobil v Katalánskej lige a hral aj Španielsky pohár. Prvú veľkú trofej vyhrala Barca v roku 1902, keď získala Copa Macaya a dostala sa aj do finále Copa del Rey.

 

Éra Joana Gampera

V roku 1908 sa predsedom klubu stal jeho spoluzakladateľ Joan Gamper. Tento muž pozdvihol úroveň klubu na výrazne vyššiu úroveň po všetkých stránkach. Predsedom klubu bol dlhých 17 rokov (1908 - 1925). Jeho zásluhou klub získal svoj prvý štadión - Carrer Industría, kam sa presťahoval v marci roku 1909. Kapacita štadióna bola 6 000. Gamper výrazne zvýšil počet členov klubu a v roku 1922 ich mala Barcelona už 10 000. Práve v tom roku sa klub presťahoval na nový štadión Les Corts s kapacitou 20 000 divákov. Neskôr sa kapacita navýšila až na 60 000 divákov. Z obdobia éry Joana Gampera sú najznámejší hráči Paulino Álcantara, ktorý je dodnes najlepším strelcom klubu s 357 gólmi. Ďalšími hviezdami boli Ricardo Zamora, Josep Samitier, Félix Sesumaga či Franz Platko. Trénerom bol Jack Greenwell. Najväčšími klubovými úspechmi tejto éry bolo 6 víťazstiev v Španielskom pohári.

 

Riverova diktatúra (1925 - 1939)

Počas jedného zápasu v júni 1925 spievali fanúšikovia FC Barcelona posmešné texty na adresu režimu španielskeho diktátora Riveru, za čo bol klub potrestaný 6 mesačným zákazom činnosti, ktorý bol zmiernený na 3 mesiace a Joan Gamper musel abdikovať. 

Napriek tomuto faktu dal klub dokopy silný mančaft a hneď v 1.ročníku Španielskej ligy v sezóne 1928/29 získal majstrovský titul. Klub mal veľký počet členov a vďaka tomu bol v dobrej finančnej kondícii. Mohol si dovoliť takých hráčov ako Hector Scarone - uruguajský útočník a majster sveta z roku 1930.

Na tento titul však klub nedokázal nadviazať a nasledovali roky úpadku. Šport sa ocitol na pokraji záujmu a v spoločnosti boli v popredí politické boje. Klub sa dostal do veľkej krízy z hľadiska športového, finančného i sociálneho. Najkritickejšie obdobie prežil klub počas Španielskej občianskej vojny v rokoch 1937 - 1939. Počas tohto obdobia bol dokonca zavraždený prezident klubu Josep Suňol i Garriga.  

 

Zlaté povojnové obdobie (1939 - 1953)

V sezóne 1944/45 teda 16 rokov po zisku 1.titulu sa podarilo Barcelone vybojovať svoj 2.majstrovský titul. Výraznou mierou sa oň pričinil tréner Josep Samitier, bývalý hráč Barcy z čias Joana Gampera. Najväčšími hviezdami boli César, Ramallets a Velasco. Ďalšie 2 tituly pribudli do zbierky klubu v rokoch 1948 a 1949. V roku 1952 sa na trénerskú lavičku posadil slovák Ferdinand Daučík, ktorý dal dokopy silný tím vedený Ladislavom Kubalom. Výsledkom boli 2 tituly a 2 výhru v Copa del Rey.

 

Novodobá história na Camp Nou (od roku 1957)

Záujem o klub zo strany fanúšikov narastal a vedenie klubu si začalo uvedomovať, že štadión Les Corts s kapacitou 60 000 divákov postavený v roku 1922 už nepostačuje. Výstavby nového futbalového stánku sa uskutočnila v rokoch 1954 - 1957 a stála na tú dobu závratných 288 miliónov pesiet. Slávnostné otvorenie Camp Nou sa uskutočnilo 24.septembra 1957 v zápase proti Legii Varšava pred 90 000 divákmi.

Klub dokázal pod vedením trénera Helenia Herreru získať 2 majstrovské tituly v rokoch 1959 a 1960. V sezóne 1958/59 vyhrala Barcelona dokonca národné double. Vyvrcholením tejto významnej éry klubu bola účasť vo finále Pohára Európskych Majstrov v sezóne 1960/61. V predkole si Barca poradila s belgickým tímom SK Lierse po výsledkoch 2:0 doma a 3:0 vonku. V 1.kole sa Barcelona stala prvým klubom, ktorý dokázal vyradiť v tejto súťaži 5 násobného šampióna Real Madrid. V Madride sa zrodila remíza 2:2, v odvete uspela Barca 2:1. Vo štvrťfinále nedala Barcelona šancu československému majstrovi SK Hradec Králové (doma 4:0, vonku 1:1). V semifinále najprv zdolala doma nemecký Hamburg 1:0, ale v odvete dlho prehrávala 0:2 a postupový gól do Bernského finále vsietil v 90´minúte maďarský reprezentant Kocsis. Finálový súboj patril portugalskej Benfice Lisabon po výsledku 3:2. Góly za Barcu dali Kocsis a Czibor. Najväčšia hviezda tímu Luis Suárez obišla vo finále strelecky naprázdno.

 

 Skromnejšie 60.roky

Vplyvom veľkých finančných výdavkov klubu na výstavbu Camp Nou sa klub ocitol v horšej finančnej situácii. Nemohol si dovoliť míňať peniaze na nákup nových hráčov a klub musel prepustiť dominantné postavenie v Španielskom futbale na úkor Realu Madrid a Atletica Madrid. Medzi významné osobnosti tímu v 60 rokoch patrili najmä Carles Rexach a Josep Fusté. Tím nezískal v tejto dekáde ani jednu významnú trofej a za najväčších úspech klubu možno považovať finálovú účasť v Pohári Víťazov Pohárov v sezóne 1968/69. V 1.kole Barca zdolala švajčiarske Lugano celkovo 4:0 (doma 3:0, vonku 1:0). V 2.kole mala Barcelona voľný los, vo štvrťfinále vyradila tesne nórske Lyn Oslo 5:4 (doma 3:2, vonku 2:2). V semifinále postúpila cez nemecký 1.FC Koln po výsledkoch 2:2 vonku a 4:1 doma. V bazilejskom finále však nestačila na československý tím ŠK Slovan Bratislava po výsledku 2:3. Góly Barcelony dávali Zaldúa a Rexach. 

 

Príchod Johana Cruyffa ako hráča (1974 - 1978)

V sezóne 1973/74 prišli do klubu dve holandské ikony, ktoré sa najviac zaslúžili o slávu Ajaxu Amsterdam i Holandskej reprezentácie. Na pozíciu trénera prišiel Rinus Michels, ako hráč prišla do klubu legenda Johan Cruyff. Svojimi pozitívnymi slovami na adresu klubu na úkor Realu Madrid si okamžite získal priazeň fanúšikov. Hneď v prvej sezóne pomohli obaja Barcelone získať vytúžený majstrovský titul po dlhých 14 rokoch. Johan Cruyff bol na konci rokov 1973 a 1974 vyhlásený za najlepšieho futbalistu starého kontinentu. 

 

Prvé triumfy na európskej scéne (1978 - 1988)

V roku 1978 klub opustil Johan Cruyff a novým prezidentom klubu sa stal Josep Luis Núňez. Jeho hlavným cieľom bolo, aby sa FC Barcelona zaradila medzi top kluby Európy. Kým na domácej scéne sa klubu nedarilo dostať z tieňa rivala Realu Madrid. Na európskej scéne zaznamenal klub v sezóne 1978/79 prvý historický úspech. Spanilú jazdu Pohárom víťazov pohárov zavŕšil klub konečne ziskom trofeje. V 1.kole Barca vyradila sovietsky tím Šachtar Doneck (3:0 doma, 1:1 vonku). V 2.kole sa Barcelona potrápila so silným Anderlechtom, keď najprv prehrala vonku 0:3, ale odvetu rovnakým výsledkom vyhrala. O postupe Barcelony rozhodli penalty. Vo štvrťfinále vyradili katalánci anglický tím Ipswich Town po výsledkoch (1:0 doma, 1:2 vonku). V semifinále vyhrala Barca nad belgickým Beverenom dvakrát 1:0. Finále sa podobne ako v roku 1969 proti Slovanu hralo v Bazileji. Súperom bola nemecká Fortuna Dusseldorf. V krásnom ofenzívnom zápase uspela Barcelona 4:3 po predĺžení a získala svoju prvú veľkú európsku trofej. Najväčšími hviezdami víťaza boli Hans Krankl, Carles Rexach a Johan Neeskens.

 

Druhý trium v 2.najprestížnejšej klubovej súťaži Európy prišiel v sezóne 1981/82. V 1.kole zdolala Barcelona bulharský tím Botev Plovdiv celkovo 4:2 (doma 4:1, vonku 0:1). V 2.kole vyradila Duklu Praha (vonku 0:1, doma 4:0). Vo štvrťfinále Lokomotívu Lipsko (vonku 3:0, doma 1:2) a v semifinále Tottenham Hotspur (vonku 1:1, doma 1:0). Finálovým súperom Barcelony bol belgický tím Standard Liége. Zápas sa hral na domácej pôde Barcy na Camp Nou. Po výhre 2:1 získali katalánci svoju 2.európsku trofej.

 

Po MS vo futbale 1982 prišiel na Camp Nou z Bocy Juniors Diego Maradona za dovtedy rekordnú sumu. Novým trénerom sa stal Cesar Luis Menotti, ktorý nahradil úspešného Uda Latteka. Barcelona dosiahla v tejto sezóne veľký triumf vo finále Copa del Rey nad najväčším rivalom Realom Madrid. Maradonove pôsobenie v Barcelone bolo však veľmi krátke, keď prestúpil do SSC Neapol. 

Vytúženého titulu sa Barcelona dočkala konečne v sezóne 1984/85 pod vedením Terryho Venablesa. Lídrom tímu bol nemecký špílmacher Bernd Schuster. Vyvrcholením pôsobenia Venablesa na lavičke Barcy bola sezóna 1985/86, v ktorej doviedol tím do 2.finále v Pohári európskych majstrov. V 1.kole sa Barcelona potrápila proti Sparte Praha (vonku 2:1, doma 0:1). V 2.kole prešla cez FC Porto (doma 2:0, vonku 1:3). Vo štvrťfinále vyradila obhajcu trofeje Juventus Turín (doma 1:0, vonku 1:1). V semifinále so švédskym IFK Goteborg začala Barca katastrofálne a prehrala vonku 0:3. V odvete však zmazal manko hattrickom Pichi Alonso. Na penalty uspela Barcelona 5:4. Finále sa hralo v Seville. Súperom bola Steaua Bukurešť. Išlo o jedno z najnudnejších finále, ktoré sa skončilo až penaltovým rozstrelom. Barcelona nedokázala prekonať v rozstrele ani raz brankára Ducadama a opäť jej unikla najväčšia klubová trofej.

 

Príchod Johana Cruyffa ako trénera (1988 - 1996) - 1. zlatá éra

V roku 1988 sa do klubu vrátil legendárny Johan Cruyff, ale už ako tréner, ktorý má za sebou pekné úspechy ako tréner Ajaxu Amsterdam. V priebehu 2 rokov zostavil super tím s hráčmi ako Josep Guardiola, Ronald Koeman, Hristo Stoičkov, Georghe Hagi, Michael Laudrup či Romário.

Hneď v prvej sezóne vybojoval Cruyff s novovznikajúcim tímom 3.triumf v Pohári víťazov pohárov. V 1.kole zdolala Barca islandský Fram Reykjavík (doma 5:0, vonku 2:0). V 2.kole prešla Barcelona s odretými ušami cez poľský klub Lech Poznaň (doma 1:1, vonku 1:1 a na penalty 5:4). Vo štvrťfinále stačil na postup proti AGF Aarhus gól Linekera na ihrisku súpera (vonku 1:0, doma 0:0). V semifinále Barcelona prestrieľala CSKA Sofiu 6:3 (doma 4:2, vonku 2:1). Všetky góly súpera vsietil Stoičkov a vďaka tomu dostal pozvánku od Cruyffa na prestup. Finálový duel sa hral v Berne proti Sampdorii Janov. Barcelona vyhrala 2:0 gólmi Salinasa a Lópeza Rekarteho.

 

V 3.sezóne 1990/91 sa Barcelona tešila z majstrovského titulu. V ďalšej sezóne zopakovala triumf na domácej scéne a konečne sa dočkala výtúženého titulu v Lige Majstrov. V 1.kole bol súperom kataláncov tím Hansa Rostock (doma 3:0, vonku 0:1). V 2.kole mala Barca na mále proti 1.FC Kaiserslautern. Doma síce vyhrala 2:0, ale v odvete už prehrávala 0:3 a postup zachránil až Bakero gólom v 90´min. V skupinovej fáze začala Barcelona domácou výhrou 3:2 nad Spartou Praha, nasledovala remíza 0:0 na ihrisku Benficy Lisabon. Dve výhry nad Dynamom Kyjev (vonku 2:0, doma 3:0) nasmerovali klub do finále. Nič na tom nezmenila ani prehra 0:1 na Sparte. Postup do finále spečatila Barcelona domácou výhrou 2:1 nad Benficou. Finále sa hralo na londýnskom štadióne Wembley a súperom bola opäť Sampdoria Janov. Vyrovnané finále rozhodol v predĺžení strelou z priameho kopu Ronald Koeman. Barca sa tak konečne dočkala ušatého pohára.

 

Barcelona získala ďalšie 2 majstrovské tituly v rokoch 1992/93 a 1993/94. Okrem toho získala pod vedením Cruyffa celkovo 11 trofejí, čím sa tento tréner stal najúspešnejším trénerom v klubovej histórii. V sezóne 1993/94 chcel pridať Cruyff aj druhý triumf v Lige Majstrov. Svoj tím dostal do finále, keď postupne vyradili Dynamo Kyjev (1:3 vonku, 4:1 doma), Austriu Viedeň (3:0 doma, 2:1 vonku). V základnej skupine si Barcelona poradila s Galatasarayom (doma 3:0, vonku 0:0), Spartakom Moskva (doma 5:1, vonku 2:2) a AS Monaco (doma 2:0, vonku 1:0). V semifinále vyradila Barcelona doma FC Porto 3:0. Lenže v aténskom finále Barcelona vybuchla a po prehre 0:4 sa z titulu tešilo AC Miláno.

 

Cruyff opustil klub v roku 1996 a v nasledujúcej sezóne sa ujal kormidla anglický kouč Bobby Robson. Do klubu prišiel famózny útočník Ronaldo a Barca získala trofej v Copa del Rey i v Pohári víťazov pohárov. Na ceste za 4.triumfom v tejto súťaži postupne Barcelona vyradila cyperskú Larnaku (doma 2:0, vonku 0:0), ďalej CZ Belehrad (doma 3:1, vonku 1:1), vo štvrťfinále AIK Štokholm (doma 3:1, vonku 1:1), v semifinále AC Fiorentinu (doma 1:1, vonku 2:0). Finále sa hralo v Rotterdame proti obhajcovi titulu Parížu St. Germain. Zápas rozhodol gólom z penalty Ronaldo. 

 

V nasledujúcej sezóne prišiel na post kormidelníka úspešný holanďan Louis Van Gaal a naopak klub opustil Ronaldo, ktorý prestúpil do Interu Miláno. Pod vedením Van Gaala získala Barcelona 2 ligové tituly. Hlavným lídrom úspešného tímu boli Rivaldo (najlepší futbalista sveta za rok 1999) a Luis Figo. Keďže však Van Gaal neuspel s tímom v Lige Majstrov musel sa z klubu porúčať spoločne s prezidentom Nuňézom.

 

Ústup z pozícií (2000 - 2003)

Nástupcom Nuňéza sa stal Joan Gasparta a počas jeho vlády zaznamenal klub ústup z pozícií. Nepodarilo sa mu vyhrať ani jedenkrát titul a tímu sa nedarilo ani na pôde Ligy Majstrov. Gaspart napokon v roku 2003 na svoj post rezignoval. Jednou z hlavných príčin rezignácie bol aj fakt, že za jeho éry odišiel z klubu najlepší hráč Figo do konkurenčného tímu Realu Madrid. 

 

Príchod Rijkaarda a 2.zlatá éra  (2003 - 2008)

V roku 2003 sa novým prezidentom klubu stal Joan Laporta. Jeho prioritou bolo vrátiť klub na európske výslnie. Jedným z prvých krokov bolo angažovanie trénera Franka Rijkaarda, pritiahnutie najlepšieho svetového futbalistu Ronaldinha ako aj ďalších hviezd Deca, Giulyho či Eto´oa. Rijkaard dal priestor aj domácim odchovancom Xavimu, Iniestovi, Puyolovi či Messimu a výsledok sa dostavil. V sezónach 2004/05 a 2005/06 vybojovala nová Barcelona 2 majstrovské tituly. Vrchol Rijkaardovej éry prišiel v sezóne 2005/06, keď Barca dokráčal po druhýkrát na vrchol Európskeho futbalu. V Lige Majstrov Barca v skupinovej fáze zaznamenala 5 výhier a iba 1 remízu (Panathinaikos - doma 5:0, vonku 0:0, Werder Brémy - doma 3:1, vonku 2:0, Udinese - doma 4:1, vonku 2:0). V osemfinále si Barcelona poradila s Chelsea (vonku 2:1, doma 1:1), vo štvrťfinále s Benficou (vonku 0:0, doma 2:0), v semifinále s AC Miláno (vonku 1:0, doma 0:0). Finále sa hralo na Stade de France v Paríži a Barcelona triumfovala 2:1 nad Arsenalom gólmi Eto´oa a Bellettiho.

 

Nástup Josepa Guardiolu a Messiho - 3.zlatá éra (2008 - 2012)

Ďalšie 2 sezóny pod taktovkou Rijkaarda už neboli tak úspešné. Klub nezískal titul ani v lige ani v Lige Majstrov a po sezóne 2007/08 vystriedal Rijkaarda nový kouč, klubový odchovanec Josep GUardiola. Guardiola okamžite oznámil, že nepočíta s niektorými hráčmi tímu (Deco, Ronaldinho). Hneď vo svojej prvej sezóne pod novým vedením získala Barca treble (ligu, pohár a Ligu Majstrov) a hlavným ťahúňom a novým futbalovým fenoménom sa stal najmä Lionel Messi. Pripomeňme si púť Barcelony v Lige Majstrov za ziskom 3.titulu. V predkole najprv vyradila Wislu Krakow (doma 4:0, vonku 0:1). V skupinovej fáze postupne nastúpila proti Bazileju (doma 1:1, vonku 5:0), Šachťaru Doneck (doma 2:3, vonku 2:1) a Sporting Lisabon (doma 3:1 a vonku 5:2). V osemfinále uspela s Lyonom (vonku 1:1, doma 5:2), vo štvrťfinále s Bayernom (doma 4:0, vonku 1:1), v semifinále s Chelsea (doma 0:0, vonku 1:1). Finálový zápas v Ríme proti Manchesteru United zvládla Barca výborne a gólmi Eto´oa a Messiho vyhrala 2:0.

Guardiola pokračoval vo svojej práci a po tituloch z rokov 2009 a 2010 pridal ďalší titul aj v sezóne 2010/2011. Táto sezóna sa zapísala ďalšími zlatými písmenami aj do histórie Ligy Majstrov, pretože po nezdare v semifinále z roku 2010 tentoraz Barca uspela a dosiahla 4.titul v tejto súťaži. V základnej skupine Ligy Majstrov si Barcelona zapísala tieto výsledky: Panathinaikos Atény (doma 5:1, vonku 3:0), Rubin Kazaň (doma 2:0, vonku 1:1) a FC Kodaň (doma 2:0, vonku 1:1). V osemfinále vyradila Barcelona Arsenal (doma 3:1, vonku 1:2), vo štvrťfinále Šachťar Doneck (doma 5:1, vonku 1:0), v semifinále Real Madrid (vonku 2:0, doma 1:1) a vo finále sa stretla v repríze z roku 2009 opäť s Manchesterom United. Zaslúženú výhru 3:1 režírovali gólmi Pedro, Messi a David Villa.

Guardiola zavŕšil pôsobenie na lavičke Barcelony v sezóne 2011/2012. S tímom sa dostal do semifinále Ligy Majstrov, kde vypadol s Chelsea Londýn. V domácej lige skončila Barcelona na 2.mieste za Realom Madrid. Taktovku po Guardiolovi prevzal jeho asistent Tito Villanova, ktorý však v priebehu ďalšej sezóny ochorel na rakovinu, ale aj napriek tomu doviedol klub k 22.titulu španielskeho majstra.

 

Nová nádej menom Luis Enrique

Vplyvom ochorenia Tita Villanovu bol klub nútený hľadať nástupcu. V sezóne 2013/14 viedol klub Gérardo Martino, ale keďže neuspel a nezískal ani jednu trofej po sezóne odstúpil z funkcie. V práve prebiehajúcej sezóne vedie tím dlhoročný hráč Barcy Luis Enrique. V tíme urobil viacero zmien a zabudoval nových mladých hráčov. Sezóna vyzerá z pohľadu Barcelony zaujímavo, lebo klub sa dostal do semifinále Copa del Rey, je na čele španielskej La ligy a vo štvrťfinále Ligy Majstrov ho čaká dvojzápas proti Parížu St.Germain.

Najslávnejší manažéri klubu:

Jack Greenwell (1917 - 1924 a 1931 - 1933), Josep Samitier (1944 - 1947), Ferdinand Daučík (1950 - 1954), Helenio Herrera (1958 - 1960 a 1980 - 1981), Ladislav Kubala (1962-1963 a 1980), Rinus Michels (1971 - 1975 a 1976 - 1978), Lucien Muller (1978-1979), Udo Lattek (1981 - 1983), César Luis Menotti (1983-84), Terry Venables (1984 - 1987), Luis Aragonés (1987 - 1988), Johan Cruyff (1988 - 1996), Bobby Robson (1996 - 1997), Louis van Gaal (1997 - 2000 a 2002 - 2003), Frank Rijkaard (2003 - 2008), Josep Guardiola (2008 - 2012), Tito Vilanova (2012 - 2013)

Najslávnejší hráči klubu:

Ricardo Zamora, Hector Scarone, Ladislav Kubala, Luis Suárez, Carles Rexach, Johan Cruyff, Hristo Stoičkov, Josep Guardiola, Ronald Koeman, Michael Laudrup, Bernd Schuster, Ronaldo, Rivaldo, Luis Figo, Ronaldinho, Samuel Eto´o, Xavi Hernandez, Andres Iniesta, Lionel Messi