Najťažšou súčasťou pohyblivosti na zvládnutie pohybových návykov je náhodná pohyblivosť. Hráči vykonávajú cvičenia, ktoré nepoznajú. Ide o neznáme pohybové vzorce a požiadavky. Tréner môže pripájať zrakové a zvukové reakčné schopnosti tak, že hráči musia urobiť okamžité rozhodnutia v činnosti na základe rôznych stimulov. Schopnostná úroveň cvičení sa blíži ku skutočným situáciám, ktoré nastanú v zápase. Príkladom tréningu náhodnej pohyblivosti môže byť napríklad skákanie a padanie na zem s okamžitou neznámou pohybovou požiadavkou trénera, sledovanie situácie a okamžité reagovanie (hráč č.1 drží v rozpažených rukách loptu a na pokyn z jednej ruky pustí loptu smerom k zemi, hráč č.2 situáciu sleduje a okamžite reaguje, musí chytiť loptu predtým ako sa odrazí druhýkrát od zeme).