Belgicko zaujalo na MS 2014 v Brazílii novou generáciou mladých hráčov, ktorí majú obrovský potenciál dobyť v blízkej budúcnosti futbalový svet. V nasledujúcom článku sa prostredníctvom rozhovoru s autorom renesancie Belgického futbalu Michelom Sablonom, bývalým trénerom reprezentácie Georgesom Leekensom a súčasným mladým brankárom FC Liverpool Mignoletom, pokúsime odhaliť čo sa skrýva za vytvorením "novej zlatej generácie belgických hráčov".

Marc Wilmots pri otázke ako sa dostal k trénovaniu národného tímu, so žartom spomína, že už bol unavený z toho komentovať zápasy na MS bez tímu, ktorému by fandil. Po 12 rokoch strádania a najväčšej futbalovej krízy v novodobej histórii Belgického futbalu sa na scéne objavuje generácia hráčov, ktorú už teraz volajú „zlatá“. Na MS síce Belgicko až na duel proti USA nepodávalo oku lahodiaci futbal, ale postúpilo medzi 8 najlepších tímov, čo je 2.najlepší výsledok v histórii Belgicka na MS. Mladý tím nazbieral obrovské skúsenosti a výsledkami potvrdil úlohu jedného z čiernych koňov MS v Brazílii.

Ale ako to dokázala krajina s 34 profesionálnymi klubmi, hrajúcimi v 2 najvyšších ligách?

Za touto renesanciou Belgického futbalu sa skrýva meno Michel Sablon (bývalý technický riaditeľ Belgického futbalového zväzu). „Mal som plán ako zmeniť  spôsob, akým sme všetko robili. Potrebovali sme začať odznovu. Spočiatku som preto nebol populárny, ale museli sme niečo robiť, lebo vyspelý futbalový svet nás už prestal vnímať ako futbalový národ.

Sablon bol svedkom prvej veľkej generácie belgických hráčov v 80 rokoch. Bol členom trénerského tímu Belgicka v časoch, keď zaň hrávali mená ako Enzo Scifo, Franky Vercauteren a Jan Ceulemans, ktorí sa prebojovali až do semifinále MS 1986, v ktorom prehrali s neskorším víťazom Argentínou.

Naposledy sa Belgicko predstavilo na MS pred dlhými 12 rokmi, kde skončilo v osemfinále opäť na neskoršom víťazovi Brazílii. Na MS 1998 a EURO 2000 (ktoré spoluorganizovalo) vypadlo už v základných skupinách. „Ľudia z Belgicka začali o tíme pochybovať. Po neúspešných domácich ME 2000 boli z vystúpenia tímu veľké rozpaky a vzťah k národnému tímu nebol dobrý", pripomína Sablon.

A kedy sa začali veci meniť?

V septembri 2006 začal Sablon pracovať na pláne, ktorý znamenal revolúciu v Belgickom futbale.

Po prvé, inšpirovaný výskumnými cestami do najlepších tréningových centier vo Francúzsku a Nemecku, každý mládežnícky tím v krajine mal hrať vo flexibilnom rozostavení 4-3-3, ktoré praktikoval národný tím. Sablon vytvoril brožúru a navštívil kluby, školy a všetkých mládežníckych trénerov a povedal im ako na to. „Nebolo jednoduché ísť za ľuďmi a povedať im aby stopli všetko čo robili roky.“ Zabralo to veľa času, ale Sablon dostal svoju myšlienku medzi nich.

Po druhé, mládežnícke tímy sa už viac nesústredili na výsledky. Sablon vypracoval štúdiu o mládežníckom futbale, kde analyzoval 1500 zápasov. Jedným z hlavných zistení bol príliš veľký dôraz kladený na výhru a nie na rozvoj hráčov. Bolo to víťazstvo za každú cenu. Sablon išiel až tak ďaleko, že navrhol aby tímy U7 a U8 nemali tabuľky. „Výsledky išli von oknom. Cieľom v mládežníckych tímoch neboli viac výhry, ale rozvoj hráčov. Nebolo to jednoduché. Osobne na mňa útočili v médiách a ľudia z Belgickej federácie.“

Po tretie, Sablon vytvoril pravidlo, že akonáhle sa hráč posunie o kategóriu vyššie, napríklad z U17 do U19, nevráti sa naspäť. Ani v prípade kľúčových zápasov. „Ja by som to nedovolil. Poviem vám jeden príklad. Vincent Kompany odohral možno 2 zápasy za U19 a 3 zápasy za U21 a potom išiel priamo do A-tímu reprezentácie. Nikdy sme ho neposunuli späť, ani keď sa hrali najdôležitejšie zápasy. Potom čo urobil krok hore, mali sme pocit, že by sa mohol zlepšiť na tejto úrovni, a už sa nevrátil.“

A potom sa stalo niečo zvláštne. V roku 2009, 3 roky potom, čo bol vytvorený plán, sa začali výsledky mládežníckych tímov zlepšovať. Práve v čase, keď sa hráči naučili sústrediť nie na výhru alebo prehru, ale jednoducho na zlepšenie. „Zistili sme, že naše mládežnícke tímy, hoci to nebol náš cieľ, začali stúpať v mládežníckych rankingoch. Z top 20 sa posunuli do top 10 aj v U17 aj v U19.

Chcete vedieť prečo?

Bolo to vďaka rozvojovému plánu. Robili sme s hráčmi lepšie. Cieľom nebolo stúpať v rankingu, ale mať lepší systém a výsledky ukázali, že sme to dosiahli. Najväčšie talenty sa vybrali do 8 futbalových škôl  riadených a financovaných vládou. Najlepší trénovali s najlepšími a stali sa ešte lepšími a potom sa vrátili do tréningového procesu vo svojich kluboch, kde šírili nové myšlienky. Tento systém vytvoril útočníka Neapola Driesa Mertensa,  záložníka Zenitu Axela Witsela, záložníka Tottenhamu Mousu Dembeleho a brankára Liverpoolu Simona Mignoleta.

„Hrať spolu s tak veľa dobrými hráčmi od mladého veku bolo dôležité. A keď sa teraz pozeráte na náš tím, tak veľa z našich hráčov hrá za veľkokluby. To nám všetkým dáva sebadôveru, že môžeme dosiahnuť  čokoľvek. Toto zohráva iste veľkú rolu“, spomína Mignolet.

V súčasnosti sa zdá, že Belgicko má nevyčerpateľnú zásobu mladých talentov, ktorí prestupujú každoročne do veľkých klubov. Ale pred 6 rokmi bol Kompany len jeden z dvoch Belgičanov v Premier League. Druhým bol Carl Hoefkens krajný obranca West Bromwichu. V súčasnosti je menoslov Belgičanov v najvyššej anglickej súťaži oveľa väčší. Pred 5 alebo 6 rokmi, žiadny klub nechcel dať šancu Belgičanom v Premier League. Ako sem prišli Vincent Kompany, Thomas Vermaelen a Marouane Fellaini, títo hráči ukázali nielen v Anglicku ale aj celému svetu, že belgický futbal je konkurencie schopný na najvyššej úrovni. „Odvtedy dávajú anglické a španielske kluby oveľa viac šancí belgickým hráčom. Teraz veľa z nás hrá na najvyššej úrovni a tým sa zlepšil aj národný tím a my budeme mať sebavedomie hrať dobre za našu krajinu“, dodáva Mignolet.

Súčasný belgický tím sa môže pochváliť aj takými útočnými talentami ako Adnan Januzaj z Manchesteru United, Romelu Lukaku či Origi. Najžiarivejším ofenzívnym esom zrejme aj pre budúcnosť bude hráč Chelsea Londýn Eden Hazard.

Bývalý tréner Belgicka v rokoch 2010-2012 George Leekens, v súčasnosti tréner Tuniska, je presvedčený, že Hazard sa bude s pribúdajúcim vekom a skúsenosťami zlepšovať a stane sa z neho jeden z najlepších hráčov sveta. „V 19 rokoch bol v Lille najlepším hráčom vo Francúzsku, ale ja cítim, že on môže byť ešte oveľa, oveľa lepší. V začiatkoch som bol na neho trošku tvrdý. Všetko čo dokázal vo Francúzsku bolo výborné, ale bolo to pre neho príliš jednoduché. Mali sme sa radi a povedal som mu, že by mohol byť viac zodpovedný. Manažér môže urobiť rozdiel len 2 alebo 3%.  Zvyšok je na hráčovi. Eden prevzal zodpovednosť a to je možno najdôležitejšia vec. On je veľký hráč a veľký človek. Prestup do Chelsea bola najlepšia vec, aká sa mu mohla stať. Pred odchodom do Anglicka, miloval futbal, miloval loptu, teraz miluje tím a miluje vyhrávať.“

Belgicko v Brazílii potvrdilo, že už opäť dokáže súperiť s najlepšími krajinami na svete. Hneď pri prvom pokuse na veľkom turnaji ukázala zlatá generácia belgických hráčov svoj obrovský potenciál, ukázala nám návod ako sa dá robiť kvalitný futbal aj v malej krajine  a v budúcnosti sa máme v podaní Belgicka na čo tešiť. 

Belgickí hráči v Premier League – sezóna 2013/2014

Mohlo by vás zaujímať:

 Bill Beswick - líder medzi športovými psychológmi

 SAQ Program

 Holandská vízia futbalu - 1.časť