Holandsko, tesne zdolaný finalista na MS 2010 a obyčajne jeden z najmodernejších tímov na MS, prichádza do Brazílie s menšími očakávaniami ako kedykoľvek predtým. Je holandský technický futbal na ústupe?

Zverenci Louisa Van Gaala preplávali cez kvalifikáciu bez prehry s impozantným skóre 35-4, ale starnúci tím s nedostatkom vyzretých nových talentov a poznačený sériou zranení kľúčových hráčov, vyvoláva u väčšiny holandských fanúšikov obavy. Pre mužov v oranžovom bude dosiahnutie štvrtého finále na MS v tomto roku považované za zázrak. Iba niekoľko fanúšikov v Holandsku očakáva, že tím prežije základnú skupinu.

Každé Majstrovstvá sveta vyprodukujú „skupinu smrti“, ale tá, ktorá čaká na Holandsko vyzerá obzvlášť smrteľne. V prvom zápase nastúpia proti obhajcom titulu a európskym šampiónom zo Španielska, ktorí hrajú lepšiu verziu holandskej hry a porazili ich vo finále pred 4 rokmi. Potom príde na rad náročný, fyzicky silný tím Austrálie (žiadny holandský tím ich ešte neporazil) a nakoniec s veľkou chuťou hrajúci Čilania so záložníkom Juventusu Arturom Vidalom a útočníkom Barcelony Alexisom Sanchezom.

Odborníci sa zhodujú, že ak chcú mať Holanďania reálnu šancu na štvrťfinále, musia svoju skupinu vyhrať. Ak by skončili druhí, s najväčšou pravdepodobnosťou by to znamenalo osemfinále proti Brazílii. Ako dodáva Auke Kok, jeden z najvýznamnejších športových novinárov v Holandsku, ak by k tomu došlo, hlavným cieľom by bolo vyhnúť sa blamáži. „Viete si predstaviť, že Ron Vlaar (kandidát na stredného obrancu, hráč Aston Villy), by ustrážil Neymara?“. Je to desivá predstava. Ako národ už neprodukujeme obrancov typu Jaap Stam alebo Frank de Boer.  Van Gaal je jeden z najlepších klubových trénerov za posledných 25 rokov, ale jednoducho nemá dostatok top hráčov.

Imitátori totálneho futbalu

Iba jeden z jeho troch svetových hráčov je v súčasnosti fit. Krídelník Bayernu Arjen Robben. Záložná skala Kevin Strootman – holandský Roy Keane – príde o MS kvôli zraneniu kolena z marcového zápasu jeho AS Rím proti Neapolu. Kapitán Robin Van Persie má problémy s kolenom a očakáva sa, že by mohol byť fit až tesne pred MS.

Dominantné postavy z roku 2010 ako Giovanni van Bronckhorst a Mark van Bommel už ukončili kariéru a výborní záložníci – Wesley Sneijder (Galatasaray), Rafael van der Vaart (Hamburg) a Dirk Kuyt (Fenerbahce) sú už na sklonku svojej kariéry. Aby sme porozumeli hlbším dôvodom ťažkostí Holandska pred MS, je nevyhnutná krátka odbočka do histórie.

V 19.storočí sa stala Veľká Británia superveľmocou vďaka priemyselnej revolúcii. Výnimočný boom kreativity a energie, ktorý vyprodukoval železnice, továrne, bavlnené mlyny a pod. bol možný len vďaka politickým okolnostiam v Británii. Technologická a intelektuálna výnimočnosť dala Británii výhodu, ale len na malú chvíľu. Keď sa ju veľké krajiny naučili imitovať a zlepšili metódy, prvá priemyselná veľmoc začala upadať.

Vo futbale bolo Holandsko podobným príkladom. Na konci 60.rokov 20.storočia Holandsko vymyslelo nový revolučný spôsob hry. Totálny futbal sa objavil v Ajaxe Amsterdam vďaka Rinusovi Michelsovi – trénerovi storočia podľa FIFA – a skupine nezabudnuteľných hráčov vrátane génia Johana Cruyffa. Ich nový štýl zahŕňal plynulý pohyb, vysoký presing, fenomenálnu techniku a totálne útočenie. Bolo nádherné sledovať takúto hru, ale veľmi ťažké naučiť sa ju. Keď bol vykonávaný dostatočne talentovanými hráčmi, totaalvoetbal bol skoro neporaziteľný. Holandský spisovateľ Arthur van den Boogaard to nazval „metafyzické riešenie“ hry. Vynájdenie Totálneho futbalu bolo možné len vďaka kultúrnym a politickým okolnostiam v Holandsku v tej dobe. Nový profesionalizmus v športe kombinovaný so zmyslom slobody a inovácie, ktoré sprevádzali kultúrnu liberalizáciu krajiny. A holandská tradícia kreativity a využitia priestoru, ktoré niekto vidí odzrkadlené v umení, architektúre a krajine bola použitá na futbalovom ihrisku. Totálny futbal bol typicky holandský. Ale bol kopírovaný. Ako niektoré krajiny nakoniec predbehli Britániu priemyselne a vojensky, tak väčšie futbalové národy, ktoré sa naučili väčšinu z Holandska, ich pravdepodobne predčili futbalovo.

Prílišné sebavedomie dostihlo Holandsko

Určujúce elementy Holandského futbalu môžeme sledovať cez triumfy a traumy v prvej polovici 70.rokov. Do 60.rokov bolo Holandsko futbalovým zapadákovom. Potom Ajax vyhral tri roky po sebe Európsky pohár majstrov, to všetko ešte predtým ako Totálny futbal dosiahol na MS 1974 takmer dokonalosť. Michels a Cruyff, ktorí obaja išli do Barcelony, boli prepojení s hráčmi z Ajaxu Ruudom Krolom, Johanom Neeskensom a Johnym Repom a spojili sa s hviezdami Feyenoordu a Anderlechtu Wimom van Hanegemom a Robom Rensenbrinkom. Výsledkom bol totálny futbal hraný po prvýkrát v oranžovom drese – a bola to senzácia. Holandská chytrá, voľne plynúca, agresívna taktika poplietla a rozdrvila Uruguay, Bulharsko, NDR a Argentínu. V semifinále Holandsko totálne zničilo úradujúceho šampióna Brazíliu. Potom však prílišné sebavedomie dostihlo Holandsko. Holanďania sa začali cítiť neporaziteľní a v Mníchovskom finále proti domácemu výberu NSR skórovali skôr, ako sa ktorýkoľvek nemecký hráč stihol dotknúť lopty. Potom nastala katastrofa, namiesto vsietenia ďalšieho gólu, začali Holanďania zosmiešňovať svojho súpera. Dostihla ich vlastná arogancia. Domáci začali v ďalšej fáze zápasu bojovať a vyhrali duel 2-1. Doma v Holandsku, kde boli spomienky na nacistickú okupáciu stále živé, bola šokujúca finálová porážka prijatá ako najhoršia národná trauma od konca 2.svetovej vojny. Všetky ďalšie holandské tímy boli hlboko ovplyvnené rokom 1974. Hrať nádherný futbal sa stalo záväzkom, ale nádherne prehrať sa taktiež stalo zvykom. Holandsko sa často stalo obeťou vlastných najhorších nepriateľov, ako v roku 1990, keď sa tím superhviezd na čele s Marcom Van Bastenom a Ruudom Gullitom rozpadol uprostred chaosu kľučiek a parádičiek.

Len tím bez Cruyffa v roku 1978, ktorý vo finále prehral v predĺžení s domácou Argentínou a skvelý tím z roku 1998 (Dennis Bergkamp, Edgar Davids, Patrick Kluivert), ktorý stratil penaltový rozstrel v semifinále s Brazíliou, môžeme pokladať za skutočne nešťastné, že nevyhrali Zlatú Niké. Dokonca aj veľmi kritizovaný tím z roku 2010, môže byť interpretovaný ako dlho odkladaná reakcia na traumu z roku 1974. Tím Berta van Marwijka sa obrátil chrbtom k 40 ročnej tradíci a hral s tvrdohlavým obranným pragmatizmom, pretože sa jednoducho zúfalo snažil výhrou odplašiť duchov z Mníchova.

Medzitým sa totálny futbal rozšíril. Holandskí hráči a tréneri, presvedčení o správnosti svojho prístupu priniesli svoju futbalovú vieru do pobočiek po celom svete ako napr. Toronto, Tel Aviv, Miláno a Soul. Najdôležitejším znakom bol sám Cruyff. Nielen pevne stanovil Totálny futbal ako národný štýl Holandska, ale tiež vnútil svoju víziu Barcelone, najprv ako hráč, neskôr ako tréner. Ako povedal bývalý tréner Barcelony Pep Guardiola: „Cruyff postavil našu katedrálu. My sme sa o ňu len postarali.“  Tiki-Taka futbal, neporaziteľné Španielsko a Barcelonské tímy našej éry sú lokálnou verziou Holandského originálu.

Iný vplyvný holandský kouč súčasnosti je Louis Van Gaal, prívrženec Rinusa Michelsa radšej ako Cruyffa. Na začiatku 90.rokov, keď šéfoval Ajaxu Amsterdam, vytvoril svoju vlastnú, zrýchlenú verziu totálneho futbalu a vychoval novú generáciu hviezd ako Patrick Kluivert, bratia De Boerovci a Edgar Davids. Ešte predtým ako sa stal koučom Barcelony, vyhral s nimi Ligu Majstrov v roku 1995. V Barcelone okrem iných vecí dal kľúčovú úlohu do rúk tínedžerovi Xavi  Hernandezovi.

Možno ešte významnejšie obdobie prišlo v roku 2009, Van Gaal sa stal koučom Bayernu Mníchov, kde zmenil krídlo Bastiana Schweinsteigera na šéfa zálohy, vytiahol do A-tímu mladé talenty ako Thomas Muller či Holger Badstuber a v rámci dvoch sezón zmenil najvýznamnejší klub v Nemecku na Holandský obraz.

Bayern, v súčasnej dobe trénovaný Guardiolom, má teraz najlepších futbalistov (a najlepší klubový tím) pre totálny futbal na svete. Zatiaľ čo Barcelona, Bayern, Nemecko a Španielsko sa stali adoptovaním holandských metód supertímami, Holandsko samotné začalo stagnovať.

Cesta Ajaxu – založená na technike, taktike a prepracovanej hre založenej na prihrávkach v priestore – je teraz napevno zavedená ako národný štýl. Ale produkcia holandských futbalových géniov sa spomalila a zoslabla. Obzvlášť pošramotená je vplyvom úpadku zásad povesť v Ajaxe. Akadémiu vyformoval v polovici 80.rokov Cruyff, neskôr ju viedol Van Gaal a stala sa modelom nielen pre slávnu Barcelonskú La Masiu, ale pre akadémie po celej Európe, od Škótska po Belgicko a Dánsko.

Ale v Amsterdame boli problémy. Keď sa do klubu po konci kariéry vrátil v roku 2008 Dennis Bergkamp v pozícii trénera, bol šokovaný, keď zistil, že vzdelávací klubový systém sa stal futbalovou verziou Stepfordu.  Vo svojej autobiografii spomína: „Bolo to akoby všetky deti boli vyrábané v rovnakej továrni. Bolo to čudné. Všetci boli dobrí, výborne technicky vyspelí hráči, ale neboli tam výnimoční alebo kreatívni hráči. Urobili, čo sa im nariadilo. Poznali svoje posty, vykonávali pridelené úlohy, ale dokonca aj v A-tíme chýbala kreativita. Keď hráči museli improvizovať pozerali bezmocne k pomedznej čiare, akoby sa chceli spýtať – čo teraz robiť? Celé to bolo bez fantázie, úplne letargické... Chýbalo srdce. Nevidel som jedného typického hráča zo starého Ajaxu so zdravo drzým postojom. Daj mi loptu a ja s ňou niečo spravím.“  

V roku 2011 podporili v klubových voľbách bývalí hráči predstavy Cruyffa a Van Gaala (dvaja muži, ktorí sa navzájom nemajú radi, aj keď ani jeden nevie prečo). Napokon vyhrala Cruyffova strana a klub začal okamžite uskutočňovať radikálne reformy mládežníckeho systému s jednoznačným cieľom vyprodukovať nové generácie svetových hráčov. Opustili Van Gaalov dôraz na taktiku a systém, a bol nastavený nový intenzívny prístup rozvoja výnimočných individualít. To všetko na mieste, ktoré je futbalovým ekvivalentom slávnej Oxfordskej univerzity alebo slávnej Parížskej školy Grande Ecole. Jedni z najlepších bývalých hráčov Ajaxu sa stali tútormi, podelili sa o svoje vedomosti, múdrosti a skúsenosti s výnimočnými mladými talentami. Noví „Cruyffisti“ zodpovední za prácu v Ajaxe – vrátane Wima Jonka, Marca Overmarsa a Dennisa Bergkampa – veria novému prístupu, že by mohol opraviť zastaraný prístup rozvoja talentov. V najbližších rokoch budeme vedieť či to bolo správne rozhodnutie.

Nie dosť dobrí

Medzitým, pod manažérom Frankom De Boerom, Ajax vyhral Holandskú ligu v posledných troch rokoch. Klub dosiahol niečo, čo sa mu v minulosti podarilo len pod vedením Rinusa Michelsa na konci 60.rokov a pod Van Gaalom v 90.rokoch. V tejto sezóne má Ajax namierené k rekordnému štvrtému titulu v rade. Ale Holandská liga už nie je tou súťažou čo bola, a táto dominancia Ajaxu neveští nové zlaté obdobie Holandského futbalu.

Ajax má niekoľko veľmi nádejných mladých hráčov, najväčším z nich je obratný tvorca hry s čuchom na góly Davy Klaassen. Ale v tomto roku bol v Európskej lige totálne zvalcovaný Red Bullom Salzburg a celkovo v dvojzápase prehral so skóre 1-6. Tento výsledok potvrdzuje obávaný vzorec z veľkých zápasov od roku 2010. Na Eure 2012 Holandsko prehralo všetky tri zápasy proti Dánsku, Nemecku a Portugalsku. V poslednom prípravnom zápase proti Francúzom v Paríži, bol experimentálny tím Holandska zvalcovaný a prehral 2-0.

Henk Spaan, spisovateľ, televízny redaktor a šéfredaktor magazínu Hard gras, naznačil, že nedostatok vyzretých top talentovaných hráčov je dočasný. Holandsko jednoducho prechádza generačnou výmenou a preto v dlhodobom období upadlo. „Myslím, že máme veľmi veľa dobrých hráčov vo veku 17 – 20 rokov, ale tí ešte nie sú dosť zrelí, aby mohli hrať na takomto turnaji. Môžeme príjemne prekvapiť, ale len na základe tímovej hry a fyzickej sily. Myslím, že Van Gaal skúsi vytvoriť obrovské puto medzi hráčmi a toto je jediná šanca, ktorú majú, lebo z pohľadu talentu nemajú nič okrem Robbena a Van Persieho.“

Auke Kok sa domnieva, že Van Gaal môže prekvapiť niečím v taktike: „Ľudia v Holandsku, ktorí skutočne rozumejú futbalu sa zhodujú, že bude veľmi ťažké pre tím Holandska prežiť základnú skupinu. Ale zároveň každý rešpektuje Van Gaala a som si istý, že príde s niečím veľmi chytrým, originálnym a neočakávaným, ako to urobil veľakrát predtým. Vždy je to zaujímavé a vždy dá dokopy niečo, na čo by druhí ani nepomysleli. Ale to nebude stačiť. Hráči jednoducho nie sú dosť dobrí, aby v Brazílii dosiahli veľký úspech.“   

Mohlo by vás zaujímať:

Futbal "Made in Germany" - 1. časť

Holandská vízia futbalu - 1. časť