Vladimír Weiss - úspešná misia v Kazachstane

: Uverejnené: 24. október 2014

"Vždy si pamätajte, že vaše vlastné odhodlanie uspieť je dôležitejšie ako čokoľvek iné." (Abraham Lincoln)

Presne týmto citátom začal na jeseň roku 2010 úspešný slovenský tréner Vladimír Weiss na sympóziu vo Varšave, svoju prednášku s názvom - Moja cesta do Afriky. Po obrovskom úspechu, ktorý nemá v našom futbale od rozdelenia krajín v roku 1992 obdobu, sa opäť raz na Slovensku potvrdilo pravidlo, že úspech sa u nás nenosí a ľudí, ktorí na Slovensku niečo dokázali sa treba veľmi rýchlo zbaviť.

Voči trénerovi Weissovi sa spustila zámerná a zákerná mediálna vojna najmä zo strany hlavného muža slovenského futbalu s cieľom, aby v pozícii reprezentačného trénera čím skôr skončil. Po tomto neľahkom období a pôsobení v Slovane Bratislava, ktorý doviedol do skupinovej fázy Európskej ligy cez taliansky klub AS Rím, sa tréner Weiss dostal do úzadia. Nakoniec prijal ponuku kazašského tímu FC Kairat Almaty, s ktorým skončil v roku 2013 v kazašskej lige na 5.mieste. V práve sa končiacej novej sezóne bojuje v jej závere s tímom už o konečné 2.miesto a dostal sa aj do finále národného pohára, ktorý odohrá Kairat 22.novembra proti Astane. Len pre porovnanie, kazašská futbalová liga má neustále stúpajúcu tendenciu a v klubovom rebríčku UEFA zaznamenávajú kluby z Kazachstanu neustály progres. Navyše od budúcej sezóny už bude Kazachstan v rankingu vyššie ako Slovensko.

Ako ťažké je presadiť sa v cudzej krajine, kde tréner musí uspieť so svojou filozofiou v cudzej reči, si len málokto dokáže predstaviť. Trénerov zo Slovenska, ktorým sa podarilo presadiť v zahraničí, je veľmi málo. Vladimír Weiss to dokázal a potvrdil skutočnosť, že patrí k TOP trénerom nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Sme veľmi radi, že dnes si môžeme rozobrať niektoré dôležité prvky trénerskej filozofie nášho úspešného medzinárodného trénera.

Mal som skvelých učiteľov

Svoju prednášku na jeseň roku 2010 začal Vladimír Weiss spomienkou na svojich trénerských mentorov a učiteľov ako Jozef Vengloš, Václav Ježek, Jozef Adamec, Karel Bruckner či Dušan Uhrin. Tréner Weiss spomínal, že každá z týchto trénerských osobností bola iná, mali rôzne trénerské filozofie a boli to alebo sú to predovšetkým skvelé osobnosti a výnimoční ľudia. Pochvalne sa vyjadril a vyzdvihol najmä starú dobrú československú metodológiu.

Moja trénerská filozofia

Hlavným bodom tejto časti prednášky bol dôraz kladený na poznatok: "Nebojte sa hrať s mladými hráčmi".

Práve mladí hráči majú pre to individuálne kvality. Majú odvahu hrať ťažké a náročné zápasy. Majú dobrú mentálnu odolnosť a sebavedomie. Vedia sa vyrovnať so stresom, ktorý prinášajú médiá, tlak verejnosti a pocit zodpovednosti.

Tvorba, budovanie a filozofia národného tímu

Cieľom bolo vybudovať tím, ktorý si získa rešpekt. Vytvoriť realizačný tím a obklopiť sa priateľmi, ktorí nás budú podporovať a akceptovať naše rozhodnutia. Vedieť, že mám okolo seba ľudí, ktorým môžem dôverovať. Veľmi dôležité je nastavenie pravidiel hry.

Životná filozofia = trénerská filozofia

Mám rád svojich hráčov. Dôležitý je rešpekt voči každému jednému hráčovi. Chcem, aby podobne ako ja hrali futbal s láskou. Mám rád svojich hráčov keď:

1. plnia moje inštrukcie

2. sú nohami pevne na zemi a plní rešpektu

3. sú hrdí a ich sebavedomie je založené na výsledkoch

4. je tam vzájomný rešpekt

Hlavné myšlienky trénerskej filozofie Vladimíra Weissa pri reprezentácii Slovenska (účastník osemfinále MS 2010):

Rodina je základ!

Sebavedomie je základom úspechu.

Sebavedomie pomáha premeniť vašu víziu na skutočnosť.

Tréner národného tímu nemôže ovplyvniť každodenný život hráča na úrovni klubu, ale môže ovplyvniť jeho život všeobecne!!!

"Iba keď si predstavíte čo môžete dosiahnuť, túžite to dosiahnuť" (Vladimír Weiss)