2.časť článku Paula Waring nadväzuje na 1.časť z minulého týždňa, v ktorej rozobral problémy anglického futbalu z minulosti a súčasnosti. Rozobral taktiež anglickú filozofiu trénovania od prípraviek. V dnešnej časti rozoberá ďalšie kľúčové problémy futbalu v Anglicku, kvôli ktorým ostrovania zaostávajú za špičkovými európskymi krajinami a prostredníctvom príkladov z krajín ako Nemecko, Holandsko či Španielsko hľadá riešenia. Niektoré šokujúce zistenia o Anglickom futbale sa dozviete v článku...
Časť 2 – Nedostatok trénerov
Paul Waring si tiež všimol ďalší kľúčový problém v anglickom futbale: nedostatok kvalitných trénerov na všetkých úrovniach. Po úbohom výkone Anglicka na Majstrovstvách sveta v roku 2010 bolo zverejnené, že Anglicko má oveľa menej trénerov než krajiny ako Nemecko, Belgicko a Španielsko. V roku 2011 Jed Roddy, šéf mládeže v Premier League, tvrdil, že mládež Anglicka je v nevýhode v porovnaní s mládežou niektorých krajín Európy, ktorým sa venujú dobre platení tréneri na plný úväzok.
Pred desiatimi rokmi Nemecká futbalová asociácia výrazne investovala do rozvoja svojich trénerov a už zbiera plody súdiac podľa účasti mnohých mladých hráčov na EURO 2008, EURO 2012 a Majstrovstvách sveta v roku 2010. Kráľovská Belgická futbalová asociácia tiež výrazne investovala počas posledných desať rokov do zvýšenia kvality a počtu trénerov ako spôsob identifikovania a výberu „inteligentných“ mladých nádejí. Podobne ako nemecký plán, aj belgická iniciatíva robí zázraky, keď sa začala objavovať zdanlivo nekonečná produkcia talentov.
Príliš veľa zahraničných hráčov?
Boli vyslovené obavy z počtu zahraničných hráčov v anglickom futbale. Hoci možno argumentovať tým, že mladí hráči môžu veľa získať z možnosti učiť sa od najlepších zahraničných hráčov, ich zvýšený počet v Premiership môže tiež zabrániť postupu talentovaných domácich odchovancov do A-tímov a naviac obmedziť počet hráčov, ktorí sú k dispozícii pre výber do národného tímu.
Keď Španielsko vyhralo Majstrovstvá sveta v roku 2010 prezident La Ligy José Luiz Astiazarán vyhlásil, že 77,1% hráčov všetkých klubov v La Lige boli Španieli, kým v anglickej Premiership iba 40% hráčov boli Angličania. Zdôraznil ako tvrdo španielske kluby pracujú na rozvoji mladých domácich odchovancov.
Na začiatku sezóny 2010/2011 Anglická futbalová asociácia (FA) požadovala od klubov Premier League, aby mali najmenej 8 odchovancov vo svojom 25-člennom kádri. Aby mohli byť hráči kvalifikovaní ako odchovanci, museli byť registrovaní najmenej tri sezóny v anglickom alebo waleskom klube vo veku od 16 do 21 rokov. Avšak napriek tejto iniciatíve FA, počet anglických hráčov v Premier League ďalej klesol. Počas prvého novembrového víkendu v roku 2012 bolo zaznamenané, že z 272 hráčov Premier League bolo iba 31% Angličanov. Toto číslo je významne nižšie ako odhadovaných 50% odchovancov v Taliansku a Nemecku a cez 60% v Španielsku. V nedávnych rokoch dokonca nastala situácia, keď top klub v Premier League, Arsenal postavil tím bez jediného hráča oprávneného hrať za národný tím Anglicka.
Rastúci počet zahraničných hráčov odzrkadľuje intenzívny tlak v Premier League. Manažéri, v strachu z toho, že ich náhle vyhodia po sérii slabých výsledkov, v snahe dosiahnuť výsledky uprednostňujú nákup skúsených hráčov pred zabudovaním vyvíjajúceho sa mladého talentu. Inými slovami, kluby Premier League uprednostňujú kúpu skúsených „hviezdnych“ hráčov z iných krajín pred rizikom zabudovania domáceho odchovanca, bez ohľadu na možné výhody pre národný tím Anglicka. Ako zdôraznil Jamie Carragher, bývalý hráč Liverpoolu: „Môžete mať najlepšie deti a akadémiu na svete, ale ak manažér nie je dostatočne odvážny, aby s nimi hral, vôbec na tom nezáleží.“
Z anglickej Premier League sa stal veľký biznis. Kluby výrazne vzrástli z pohľadu príjmov, s veľkou podporou sponzorov a vďaka ziskom z televíznych práv. Nedávna správa od Deloitte sports business group tvrdí, že v rokoch 2011/2012 príjmy 20 klubov na svete vzrástli o 10% na 4,8 mld. EUR. Zo Španielska sú na zozname Real Madrid a Barcelona, zväčša preto, že sú schopní vyjednať televízne dohody oveľa lepšie ako ich súperi z Primera División, kým kolektívne vyjednávacie pravidlá Premier League znamenajú, že všetkých 20 klubov zdieľa príjem z televíznych práv. Anglicko má 5 klubov v top 10 na zozname: Manchester United (3.), Chelsea (5.), Arsenal (6.), Manchester City (7.) a Liverpool (10.).
Mnoho klubov Premier League pokračuje v platení obrovských poplatkov za prestup najlepších hráčov z iných krajín. Napriek tomu, že majiteľ Manchester City Sheikh Mansour povedal, že chce v tíme viac odchovancov, počas posledných 5 sezón minuli 550 miliónov GBP, z toho v posledných 3 rokoch 300 miliónov GBP na zahraničných hráčov, kým Chelsea minula 300 miliónov GBP, Liverpool 200 miliónov GBP, Manchester United 150 miliónov GBP, Arsenal 120 miliónov GBP a Tottenham Hotspur 95 miliónov GBP.
Budúcnosť mladých odchovancov v mnohých kluboch v Európe sa zdá byť jasnejšia. Na rozdiel od Anglicka, mnoho klubov zo Španielska, Nemecka, Francúzska, Holandska a Belgicka sa zaviazalo rozvíjať a začleňovať hráčov z akadémií. Nepochybne jedným z dôvodov môže byť aj fakt, že sú k tomu nútení z dôvodu obmedzených finančných zdrojov. Toto je určite prípad Ajaxu, ktorého súčasný manažér, bývalý hráč Ajaxu a reprezentant Holandska Frank de Boer, povedal pre BBC Sport koncom roku 2012: „Ajax sa nemôže ďalej uchádzať o kúpu najlepších hráčov a plánuje vytvoriť 70% A-tímu z odchovancov domácej akadémie.“ De Boer zdôraznil, ako vážne berie rozvoj hráčov v akadémii: „Od U12 do U19 viem takmer presne akých hráčov máme. Poznám každého z nich po mene a viem o nich všetko. Je pre mňa veľmi dôležité zaujímať sa o nich, pretože o tri roky môžu byť medzi najlepšími hráčmi v mojom tíme.“
Barcelona tiež berie výchovu mládeže vážne. Už veľa rokov dokáže Barcelonská mládežnícka akadémia zabudovať aspoň jedného talentovaného odchovanca za sezónu do A-tímu. Tam sa hráči rýchlo udomácnia a klubu takto možno ušetria milióny EUR ročne.
Zahraničné vlastníctvo
Vysoký podiel zahraničného vlastníctva futbalových klubov bol v poslednej dobe výrazne kritizovaný najmä prezidentom UEFA - Michelom Platinim. Ten je obhajcom väčšieho vlastníctva klubov fanúšikmi a ich začlenenia do rozhodovacieho procesu v kluboch. Najlepším príkladom tohto modelu v Európe je Nemecko. Vlastníctvo klubov fanúšikmi je dôležitou súčasťou nemeckého futbalu a žiadny ligový klub nie je vlastnený zahraničnými osobami. Christian Seifert, prezident Bundesligy opísal, akú dôležitú úlohu hral v nedávnej renesancii Nemeckého futbalu, blízky vzťah medzi klubmi a nemeckou futbalovou asociáciou. Taktiež zdôraznil dôležitosť faktu, že maximálne 49% majetku klubu môže byť vo vlastníctve jednej osoby. S výnimkou VfL Wolfsburg a Bayeru Leverkusen, vlastnené spoločnosťami s dlhoročnou tradíciou Volkswagenom a Bayerom, všetky ostatné nemecké futbalové kluby musia byť minimálne z 51% vlastnené členmi klubu. Význam tohto modelu je v tom, že väčšinu hlasov v dôležitých rozhodnutiach majú členovia, teda fanúšikovia. Ďalšou významnou skutočnosťou podľa Seiferta je, že „takto nemáte zahraničného vlastníka, ktorému na národnom tíme vôbec nezáleží.“
Naproti tomu, veľa anglických klubov je už mnoho rokov ovládaných zahraničnými investormi, ktorí často vliali do klubov obrovské sumy peňazí, aby mohli kúpiť veľké mená. Aby uspokojili neustále sa zvyšujúci hlad po úspechu, mnoho anglických klubov súťaží medzi sebou. Predbiehajú sa v podpisoch najdrahších zmlúv so zahraničnými hráčmi. Toto môže slúžiť iba na obmedzenie zabudovania odchovancov. Kluby majú zviazané ruky aj tým, že seniorskí hráči nútia majiteľov, aby do klubu vliali ďalšie peniaze a kúpili najlepšie svetové mená ako znak „ambícií“, inak im hrozia, že sami odídu z klubu.
Mohlo by vás zaujímať:
Najdôležitejší je postoj hráča - Bill Beswick
Holandská futbalová vízia - 2. časť
Futbal "Made in Germany" - 1. časť