Začiatkom 80.rokov strávil technický úsek Holandského futbalového zväzu (KNVB) veľa času premýšľaním , študovaním a tvorbou praktického systému mládežníckeho futbalu v Holandsku. Na čele tohto snaženia stál Rinus Michels vtedajší kouč Holandskej reprezentácie a tvorca Totálneho futbalu.
Veľa času strávili rozmýšľaním o tom, aký je najlepší spôsob naučiť deti hrať futbal. Myšlienky použité z pouličného futbalu sa stali základom rozvoja mládežníckeho futbalu a trénovania mládeže moderným štýlom. V 50. a 60.rokoch minulého storočia hrávali deti futbal na uliciach. Hrávali ráno pred začiatkom školy, počas prestávok a po škole. Každý deň, 6 alebo 7 dní v týždni. Čas bol na ich strane. Do pouličného futbalu sa nemiešali žiadni dospelí, rodičia ani tréneri, až na niektorých susedov alebo policajtov. Všetky aspekty futbalovej zručnosti – techniku, taktiku a kondíciu – rozvíjali hráči v jednoduchých herných situáciách, v ktorých víťazstvo bolo veľmi dôležité.
V súčasnosti je situácia diametrálne odlišná. Ulice sú príliš preplnené, aby sa na nich mohol hrať futbal a preto sú príliš nebezpečné. Alternatívou je, že deti sa môžu stať členmi futbalových tímov od svojich 6 rokov. Väčšina z nich potom trénuje dvakrát týždenne a odohrá jeden krátky zápas. Samozrejme existujú deti, ktoré si zahrajú futbal len príležitostne. V súčasnosti neexistuje len futbal, ale na výber majú aj iné športy, záujmy, prácu na PC či sledovanie TV a tie sú často prioritou.
Prieskum v Holandsku v roku 2004 ukázal, že deti strávili oveľa menej času hraním futbalu, ako ich otcovia. Všetky znalosti z pouličného futbalu a znalosti o tom, ako sa ľudia a hlavne deti učia, sa preniesli do „Holandskej vízie“ futbalu, futbalového tréningu a trénovania juniorov a seniorov.
Základné myšlienky Holandskej vízie sú:
1. Totálna zábava z futbalu
Keď sú hráči pri tréningu motivovaní, naučia sa z neho viac a stanú sa tak lepšími futbalovými hráčmi. Cieľom v Holandsku je preto dostať toľko radosti do futbalu ako sa len dá. Pri futbalovom tréningu môže dieťa prežiť najradostnejšie chvíle v situáciách, v ktorých môže skórovať tak často ako sa len dá a taktiež pri bránení. Na veľkom ihrisku normálnych rozmerov deti nemajú dostatok dotykov s loptou a preto sa nenaučia koľko je potrebné. Takže sa odporúča, aby deti do 11 rokov hrávali futbal na menších ihriskách a s menším počtom hráčov. Týmto spôsobom zostávajú deti viac v kontakte s loptou a v zápasových situáciách to zlepšuje ich prehľad.
2. Veľa opakovaní
Opakovanie je dôležitý aspekt v procese učenia sa. Drilovať, drilovať, drilovať. Opakovať rovnakú vec znovu a znovu. Robiť to, čo sa predtým robilo na uliciach.
V tréningu to znamená – veľa opakovaní, dobré plánovanie a organizácia, kvalitný koučing, dostatočný počet lôpt a bránok a aby dieťa nemuselo počas tréningu čakať.
3. Dobrý koučing
Na rozdiel od bývalých pouličných tréningov a zápasov, tréningy sú sprevádzané dospelými. Napriek tomu nie je to vždy výhoda. Je na škodu, keď mládežnícky futbal je často porovnávaný s futbalom dospelých. Mládežnícki tréneri často dávajú inštrukcie, ktorým deti nerozumejú. (Rovnako rodičia, preto by sa nemali miešať do koučingu). Je teda dôležité, aby tréneri rozumeli ako dieťa prežíva futbal a tak vedia deťom veci objasniť. Učiť futbal a trénovať si vyžaduje obrovské skúsenosti a porozumenie futbalu.
„Holandská vízia“ trénovania futbalu je metóda vytvorená na výučbu mládeže lepším spôsobom. V Holandsku sú presvedčení, že toto je spôsob, akým môžu vychovať lepších hráčov a aby mali deti väčšiu radosť z hry.
Už o týždeň pokračujeme ďalšou časťou - Holandská futbalová vízia - 2.časť
Mohlo by vás zaujímať
