PhDr.Luděk Bukač - Rozmery emocionálnej inteligencie - 1.časť

Luděk Bukač

V najbližších troch týždňoch si predstavíme veľmi zaujímavý pohľad z hľadiska psychológie na tréningový proces hráčov v kolektívnom športe od človeka s veľkým Č. Československý trénerský hokejový velikán pán Luděk Bukač sa na jednej hokejovej konferencii poriadanej v Bratislave firmou Hockey DTS, rozhovoril na tému emocionálnej inteligencie. Jeho pohľad na vec je mimoriadne zaujímavý a praktikovateľný do akéhokoľvek kolektívneho športu.

 

Vizitka pána Luďka Bukača v praxi

PhDr. Luděk Bukač je bývalý československý hokejista, neskôr veľmi úspešný tréner a pedagóg. Ako hráč hrával v kluboch Motorlet Praha (1949 - 1958), Sparta Praha (1959 - 1961 a 1963 - 1967) a Dukla Jihlava (1961 - 1963). V hokejovej lige odohral viac ako 330 zápasov a nastrieľal 153 gólov. Za reprezentáciu odohral 30 zápasov a dal 11 gólov.

Po skončení hráčskej kariéry bol mimoriadne úspešný ako hokejový tréner. Pôsobil ako hlavný tréner v kluboch Sparta Praha, VSŽ Košice a Motor České Budějovice. V rokoch 1979 - 1985 bol prvýkrát trénerom reprezentácie ČSR. Do roku 1981 po boku Karla Guta a od roku 1981 ako hlavný kouč. Medzi jeho najväčšie úspechy pri reprezentácii patria bronz na MS 1981, striebro na MS 1982 a 1983, striebro na ZOH v Sarajeve 1984 a zlato na MS 1985 v Prahe. V novodobej histórii pôsobil v rokoch 1994 - 1997 ako hlavný kouč Českej hokejovej reprezentácie. Vrcholom jeho pôsobenia na lavičke českého tímu je zisk titulu MS v roku 1996 vo Viedni. Okrem toho pôsobil 6 rokov aj na lavičke Rakúska a 4 roky na reprezentačnej lavičke Nemecka.

 

Rozmery emocionálnej inteligencie

Tréner Bukač hovorí o takzvanej emocionálnej inteligencii. A v rámci nej rozoberá 6 rozmerov emocionálnej inteligencie:

1. Identita

2. Spolupráca

3. Podpora

4. Sebapresadenie

5. Nasadenie

6. Disciplína

My si dnes predstavíme prvé dva rozmery emocionálnej inteligencie - identitu a spoluprácu.

 

Identita

Na identitu zabúdame a vôbec ju hráčov neučíme. Hráča zvyčajne privedú na prvý tréning rodičia. Privedú ho do nejakého klubu. Povedzme, že u nás je to Litvínov. Okamžite musí nastať začlenenie mladého hráča. Ja som z Litvínova. Musí tam byť to srdce. Toto je identita. Srdce k danému klubu nevznikne nikde inde, než pri výchove hráča odmalička v danom klube. Mladý chlapec musí mať podporu, musí ju cítiť. Mladý hráč sa musí vyrovnať s prekážkami (bojuje s korčuľovaním, zápasí so zručnosťami), vtedy musí mať podporu od rodičov, od trénera, ktorí mu povedia, že to zvládne a dokáže. Neskôr spozná kamarátov v šatni, s ktorými prežije celé detstvo. Hráči nikde necestujú, hrajú spolu po blízkom okolí a učia sa herné zručnosti. Keď je tam toto všetko, tak hráč nakoniec povie ako hovoria kanaďania - I am proud canadian. Sú hrdí, že niekde patria. A práve na toto sme úplne zabudli.

Napríklad u nás v hokeji príde otec vezme 12 ročného chlapca za ruku lebo nie je spokojný s koučom. Ide k inému koučovi do iného klubu. Často sa stáva, že prostredníctvom agenta dajú novému koučovi peniaze, aby mladý hráč hrával a on skutočne začne nastupovať v prvom útoku. Lenže otec zabúda na jednu vec. Otec nemôže urobiť za chlapca to, aby ten využil ponúknutú šancu. Chlapec sa musí presadiť sám a on to trebárs nedokáže. A zrazu všetci hráči v kabíne vidia, že tu niečo nefunguje. Nový hráč na to nemá, ale napriek tomu hrá v prvom útoku. Hráči prídu domov a sklamane povedia, ja som lepší ako ten nový hráč, ale on hráva v prvom a ja v treťom útoku.

 

Spolupráca

Českí futbaloví tréneri boli nedávno v FC Barcelona, lebo majú podobný problém ako máme my v hokeji. Je vidieť, že systém hry FC Barcelona a Španielskeho futbalu je iný nielen ako náš, ale ako celosvetový. Chceli prísť na koreň veci, prečo tomu tak je. Tak išli na stáž do akadémie FC Barcelona pozrieť sa ako pracujú a vychovávajú mladých hráčov. Po príchode zistili, že v akadémii robia všetko mladí, zanietení tréneri. Medzi trénermi nie je žiadny bývalý hráč. Hlavná idea akadémie je veľmi sofistikovaná a jej prevedenie robia nadšení mladí chlapci, ktorí tam sú. Spolupráca hráčov s koučom je ohromne veľká. Všetko robia na malom ihrisku, pomocou porcovaného učenia (učia sa a zdokonaľujú jednotlivé herné zručnosti). Dokonca veľmi často hrávajú v troch farebných sadách dresov. To znamená, že aktivácia mozgu, myslenia, je ohromne vysoká.

U nás je otázka spolupráce jednoducho nutnosť. V tímovom športe je spolupráca nutnosť. To znamená, že puk alebo loptu na jednej strane prihrávaš, na druhej strane tiež dostávaš. Ak má niekto lepšiu pozíciu, tak mu to tam prihráš. V úvahu prichádza konštruktívna práca s pukom. Ale existuje aj konštruktívna práca bez puku. To znamená, že hráč bez puku nebude kdesi behať ako šialený, ale urobí dva kroky naspäť a zrazu sa vďaka tomu otvoria spoluhráčovi tri možnosti na prihrávku. Túto spolupráca sa učia hráči už od malička.

 

O týždeň si povieme viac o ďalších dvoch rozmeroch emocionálnej inteligencie - podpora a sebapresadenie- v podaní Luďka Bukača.


Musíte tiež vidieť:

Športová psychológia - Bill Beswick - Hodnotenie silných a slabých stránok hráča

German Soccer School - Mládežnícke stretnutie - Jugend spielt fur Europa

Spanish Soccer School - Španielsky model útočenia - útočná hra v elipse

 

SAQ FutbalSústreďme sa na futbal

Doplnkové informácie

Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.