Anglický futbal - prichádza zmena?

Wayne Rooney

Anglický klubový futbal patrí dlhé roky k európskej a svetovej špičke. Dôkazom toho sú medzinárodné úspechy klubov ako Manchester United, FC Liverpool, Chelsea Londýn či Arsenal Londýn. Lenže reprezentačnému tímu Anglicka sa dlhodobo na medzinárodnej scéne nedarí. Na veľký titul čaká už od roku 1966. Aké sú príčiny toho, že klubový futbal v Anglicku dosahuje výborné výsledky, kým reprezentácia Anglicka sa márne snaží prekročiť svoj tieň?

 

Časť 1 – Problémy z minulosti a súčasnosti anglického futbalu

V prvej z niekoľkých častí seriálu Paul Waring rozoberá problémy, ktoré pomôžu vysvetliť nedostatok úspechov Anglickej reprezentácie počas niekoľkých dekád. Seriál prináša hĺbkovú analýzu súčasného stavu anglického futbalu a náznaky optimizmu do budúcnosti anglickej hry na národnej aj klubovej úrovni. Ďalšie časti seriálu nazerajú na iniciatívy Anglickej futbalovej asociácie (FA) a Premier League – môže sa to nazvať „elitnou ambíciou“ – spôsobiť revolúciu a rozvinúť anglický futbal. Poukazuje na lekcie, ktoré sa možno naučiť od Európy a hovorí o súčasnom stave anglických futbalových akadémií. Seriál končí náhľadom na progres „elitnej ambície“.

Bobby MooreNetreba pripomínať, že výsledky národného futbalového tímu Anglicka sú slabé. Na Majstrovstvách sveta od roku 1930 a Majstrovstvách Európy od roku 1960 sa Anglicko dostalo do finále iba raz – nezabudnuteľné víťazné finále Majstrovstiev sveta vo Wembley v roku 1966. Od vtedy na niektorých Majstrovstvách sveta vypadli Angličania tesne, nešťastne po penaltových rozstreloch, niekedy im úspech zmarila zahodená šanca a raz ich od výrazného úspechu zastavila Maradonova „božia ruka“.

Čo však futbaloví fanúšikovia Anglicka poznajú veľmi dobre, je bolesť a utrpenie z pozorovania najlepších anglických hráčov, ktorí týždeň za týždňom žiaria za svoje kluby, ale zlyhajú pri potvrdzovaní svojej reputácie na Majstrovstvách Európy a Majstrovstvách sveta. Očakávali sme príliš veľa od generácií úspešných hráčov, ktorí sa na rozdiel od víťazov Majstrovstiev sveta v roku 1966 nemôžu pochváliť medailami z medzinárodných turnajov.

Pozrime sa na výsledky objektívne; jedno finále na Majstrovstvách sveta, jedno víťazstvo a žiadne finále na Majstrovstvách Európy. V porovnaní s výsledkami krajín ako Brazília (7 finále na Majstrovstvách sveta, 5 výhier), Nemecko (7 finále na Majstrovstvách sveta, 3 víťazstvá, 6 finále na Majstrovstvách Európy, 3 výhry), Argentína (4 finále na Majstrovstvách sveta, 2 výhry), Španielsko (1 výhra na Majstrovstvách sveta, 3 výhry na Majstrovstvách Európy), Francúzsko (2 finále na Majstrovstvách sveta, 1 výhra, 2 výhry na Majstrovstvách Európy), Taliansko (6 finále na Majstrovstvách sveta, 4 výhry, 3 finále na Majstrovstvách Európy, 1 výhra) a Holandsko (3 finálové účasti na Majstrovstvách sveta, 1 výhra na Majstrovstvách Európy).

Výsledky Anglicka na významných turnajoch nie sú úchvatné. Napriek tomu fanúšikovia Anglicka stále žijú v nádeji. V roku 2001 bývalý šéf Futbalovej Asociácie (FA) Adam Crozier vyvolal rastúcu vlnu optimizmu, keď tvrdil, že Anglicko má potenciálnu „zlatú generáciu“ hráčov. Crozier sa odvolával na hráčov ako David Beckham, John Terry, Rio Ferdinand, Gary Neville, Ashley Cole, Steven Gerrard, Frank Lampard, Paul Scholes, Nicky Butt, Joe Cole, Owen Hargreaves, Emile Heskey a Michael Owen.

Optimizmus vyhliadok „zlatej generácie“ Anglicka narástol ešte viac, keď sa v roku 2003 v tíme Anglicka po prvýkrát objavil Wayne Rooney, iba pár mesiacov po jeho veľkolepom víťaznom góle v poslednej minúte v tíme Evertonu proti Arsenalu, vo veku 16 rokov. Dlho predtým, ako Rooney zaznamenal svoj prvý ligový štart za Everton, prezident Evertonu Bill Kenwright ho opísal ako „najlepšiu vec od vynájdenia krájaného chleba“. O desať rokov neskôr, Rooney reprezentoval Anglicko už 81 krát, objavil sa na niekoľkých dôležitých turnajoch, ale bez výrazného úspechu. Môžeme sa iba čudovať, prečo Rooney a množstvo ostatných anglických hviezd už nazbieralo množstvo titulov zo súťaží ako Champions League, Pohár UEFA, Premier League, Pohár FA so svojimi klubmi, ale žiaden v drese Anglicka.

Čo by mohlo vysvetliť sériu neúspechov tímu Anglicka na medzinárodných turnajoch? Prečo úspešné generácie najžiarivejších anglických hviezd zlyhali, keď mali zažiariť na medzinárodnej scéne? A ako môžeme vysvetliť rozdiel vo výkone hráčov za ich kluby a národný tím? Aké problémy sa skrývajú za neúspechmi Anglicka?

Anglický futbal od prípraviek

Aby sme začali chápať problémy Anglického futbalu, musíme zhodnotiť históriu prípravy mládeže od prípravky. V roku 1995 The Independent vykreslil znepokojivý stav rozvoja mladých hráčov a spôsob, akým bol futbal organizovaný a hraný v Anglických školách. V tom čase narastali obavy z toho, aký vplyv bude mať nedostatok učiteľov – mužov na základných školách na možnostiach detí hrať futbal a to, že školskí pracovníci boli nútení uprednostniť národné učebné osnovy pred športom. Niektoré školy dokonca vôbec neboli schopné poskytnúť možnosť hrať futbal.

Článok opísal ďalšie problémy na úrovni prípravy, vrátane veľkého dôrazu na víťazstvo. Postoj „výhra za každú cenu“ bol v rozpore s uvoľnenejším postojom Francúzska, Holandska a Španielska, kde bolo najdôležitejšie, aby sa deti z futbalu tešili. V Anglicku hrávali deti súťažné zápasy 11 na 11 na veľké brány a veľmi tvrdohlavo sa bránili konceptu menších ihrísk s menším počtom hráčov, ktorý sa stal štandardom v iných krajinách.

Postoj „výhra za každú cenu“ bol tiež zrejmý aj zo správania niektorých rodičov, ktorí na čiare pozorovali zápasy detí. Sir Trevor Brooking, riaditeľ FA za futbalový rozvoj, vyjadril znepokojenie nad hlasným a často kritickým postojom niektorých rodičov a potenciálnou škodou, ktorú tak môžu napáchať na rozvoji mladých hráčov. Gary Lineker, bývalá hviezda Anglicka, informoval, že prizerajúci sa rodičia vytvárajú nátlak na deti neustálym kričaním ako „Vykopni“, „Nevymýšľaj,“ „Nedribluj.“ Lineker sa sťažoval, že títo mladí hráči neboli povzbudzovaní, aby sa tešili z futbalu, ale čelili kritike a posmechu od divákov a spoluhráčov, ak sa pokúsili urobiť fintu, ktorá im nevyšla. Lineker si spomína, že bol svedkom pokojnejšieho a povzbudzujúcejšieho postoja v Holandsku, kde rodičia tlieskali, keď sa na ihrisku udialo niečo dobré, ale ostali ticho, ak sa prihrávka nevydarila.

Kritici nedostatku techniky určitý čas argumentovali, že systém rozvoja mladých hráčov v Anglicku zaostáva za mnohými európskymi krajinami. Jedna štúdia hovorila, že výberové kritériá mladých hráčov v Anglicku uprednostňujú fyzické znaky pred zručnosťou a technikou. Ako zdôraznil Gary Lineker, ak sú mladí hráči nútení hrať na dlhé prihrávky a neriskovať, nemôžeme sa čudovať, že zlyhajú pri rozvíjaní technických zručností.

Problém nedostatku technických zručností má vplyv aj na národný tím. Fabio Capello krátko po svojom uvedení za manažéra anglického národného tímu v roku 2008 vyjadril znepokojenie nad štýlom hry „hore a na nich“, ktorý videl v anglickej Premiership. Carlos Alberto, bývalý hráč Brazílie, kritizoval tím Anglicka za nedostatok technických zručností a stratégiu dlhých lôpt. Podľa Alberta: „Hráči Anglicka potrebujú zmeniť svoju mentalitu, postoj, s ktorým hrajú futbal. Niekedy hrajú akoby necítili hru. Dúfam, že rozumejú týmto veciam a zmenia sa, pretože ostatné krajiny sa zmenili už dávno.“

David BeckhamAnglicko v histórii vyprodukovalo mnoho hráčov s výbornými technickými zručnosťami. Zoznam zahŕňa hráčov ako Sir Tom Finney, Nat Lofthouse, Bobby Moore, Sir Bobby Charlton, Jimmy Greaves, Sir Trevor Brooking, Alan Ball, Glenn Hoddle, Kevin Keegan, Bryan Robson, John Barnes, Gary Lineker, Paul Gascoigne, David Beckham, Alan Shearer, Steven Gerrard a Michael Owen. Avšak hoci títo hráči sú obdarení technickou zručnosťou, nehovoriac o ich individuálnej genialite, Anglicko neprodukuje dostatok hráčov so skvelou technikou. V modernej hre úspešné tímy vo zvýšenej miere požadujú veľmi zručných, inteligentných hráčov, ktorí pracujú ako jeden celok využívajúci skvelú techniku a psychické schopnosti.

Tím Anglicka na turnaji EURO 2012 nevyzeral ako súdržný celok. Roy Hodgson, súčasný manažér tímu Anglicka, si veľmi dobre uvedomuje tento problém. V príhovore na konferencii UEFA pre trénerov európskych národných tímov vo Varšave v septembri 2012 pripustil: „Nemôžeme ignorovať trendy. Anglicko musí zlepšiť držanie lopty a musíme tvrdo pracovať na medzinárodnej aj klubovej úrovni. Vieme to. Anglicko tiež musí ukázať, že sme schopní chopiť sa príležitosti a dominovať v zápasoch, než vzdorovať súperovi a čakať na rýchly protiútok.“ Ďalším technickým nedostatkom pozorovaným u mnohých hráčov Anglicka je prílišné spoliehanie sa na jednu nohu. Prípravou lopty na silnejšiu nohu môžu hráči premeškať príležitosť zaskočiť súpera.

Na rozdiel od toľko kritizovaných metód rozvoja mladých hráčov v Anglicku, krajiny ako Holandsko a Španielsko sa desaťročia sústreďujú na rozvíjanie zručností a techniky u detí. Po zavedení Charty pre kvalitu od futbalovej asociácie FA v roku 1997, tréningový čas pre hráčov v akadémiách klubov Premier League bol obmedzený iba na 3 hodiny týždenne u hráčov vo veku 9 – 11 rokov a 5 hodín týždenne u hráčov vo veku 12-16 rokov. Toto je hlboko pod čas 10-12 hodín týždenne vo vyspelých európskych kluboch ako Ajax. Henry Winter v príspevku pre The Telegraph oznámil, že mladí hráči veku 9-21 rokov v elitných kluboch v Španielsku strávia tréningom v priemere 4880 hodín. Vo Francúzsku sa toto číslo pohybuje okolo 5740 hodín a v Holandsku okolo 5940 hodín. Pre porovnanie, mladí hráči v Anglicku môžu očakávať, že strávia futbalovým tréningom v priemere 3760 hodín. Ako hovorí Winter: „Spočítajte si to“.

 

Mohlo by vás zaujímať:

Psychológia – Predstavenie knihy Billa Beswicka – Sústreďme sa na futbal

Football "Made in Germany" - 1. časť

 

OBJEDNÁVKA KNIHY EXKLUZÍVNE TU

Sústreďme sa na futbal

Doplnkové informácie

Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.